Pancierový vlak Masaryk prvýkrát zasiahol do bojov pred 80. rokmi pri Červenej Skale..

Pancierový vlak Masaryk bol tretím pancierovým vlakom, ktorý zasiahol do bojov v SNP. Bol posledným a technicky najdokonalejším. Mal silnejšie opancierovanie a aj kvalitnejšiu výzbroj ako jeho dvaja predchodcovia, IPV I – Štefánik a IPV II – Hurban, ktorí zasiahli do bojov 4.10.1944. IPV III – Masaryk zasiahol prvýkrát do bojov 20.10.1944 na úseku Brezno – Červená Skala. Veliteľom vlaku bol kpt. Ján Kukliš, jeho zástupcom por. Ján Belko.

IPV III – T. G. Masaryka bol postavený najrýchlejšie a najkvalitnejšie.

Posledným pancierovým vlakom postaveným vo zvolenských železničných dielňach bol IPV III – Masaryk. Na základe skúseností z predchádzajúcich stavieb dvoch pancierových vlakov bol postavený najrýchlejšie, za 10 dní. Zlepšilo sa opancierovanie, boli použité hrubšie plechy, ktoré vyrobili v železiarňach v Podbrezovej. Zlepšila sa aj výzbroj vlaku, celkovo mal 4 tankové vozy s delami kalibru 37 mm a 11 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Posádku pancierového vlaku tvorilo 71 mužov. Podobne ako vlaky Štefánik a Hurban mal aj Masaryk doprovodnú ubytovaciu súpravu, ktorá slúžila na odpočinok vojakov, ošetrenie ranených, stravovanie a muničný vagón s muníciou pre pancierový vlak. Po skúšobnej jazde a ostrých streľbách, ktoré vlak absolvoval v priestore Pliešovce – Sása, bol následne 20. 10. 1944 prevelený do priestoru 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, na úseku Brezno – Červená Skala. V tom čase už od 19. 10. 1944 prebiehala generálna ofenzíva nemeckej armády proti SNP.

Útok pancierového vlaku Masaryk pri Červenej Skale bol pre Nemcov prekvapením.

Situácia po nástupe generálnej ofenzívy nemeckej armády proti SNP sa pre slovenskú armádu vyvíjala nepriaznivo. Nepriateľ prerazil obranné postavenie pri Muráni a začal prenikať do priestoru Červená Skala. V tejto zložitej situácii sa do bojov zapojil pancierový vlak Masaryk. Po konsolidácii ustupujúcich jednotiek prišiel rozkaz k útoku na Červenú Skalu. Pancierový vlak sa presunul v tichosti pri stanicu Červená Skala, tu prekvapivo zaútočil na postavenie nemeckých jednotiek. Pri útoku vlak využil naplno svoju palebnú silu, ktorá prekvapila nepriateľské jednotky, ktoré sa dali na ústup. Po tom ako sa nemecké jednotky zorientovali vo vzniknutej situácii spustili na pancierový vlak delostreleckú a mínometnú paľbu. Pri tejto paľbe bol vlak zasiahnutý, preto sa vrátil späť ku pechote. Pri kontrole vlaku sa zistilo, že bol zasiahnutý delový vozeň a čo bolo horšie bol zasiahnutý aj rušeň, kde bolo zistené, že v tomto stave nie je spôsobilý k boju.

Poškodenie pancierového vlaku v bojoch bolo vážne.

Vlak sa musel vrátiť do Zvolena na opravu. Vzniknutá situácia oslabila jednotky slovenskej armády, avšak nechceli sa vzdať dobytia Červenej Skaly, ktorá bola dôležitým obranným bodom na prístupoch k Breznu a Banskej Bystrici. V tejto situácii bol namiesto pancierového vlaku Masaryk do Brezna prevelený vlak Hurban od Harmanca. Pancierový vlak Masaryk sa po oprave vrátil 24. 10. 1944. Hneď bol nasadený do bojov na úseku Nová Maša – Heľpa. Už od skorých ranných hodín odrážal útoky Nemcov na obranné pozície povstaleckej armády. Pod presilou nemeckých jednotiek postupne ustupoval k Novej Maši, aj počas ústupu boli využívané všetky zbrane na paľbu, na pozície nepriateľa. Boje trvali do poobedňajších hodín, vo vlaku sa tak minula takmer všetka munícia. Bol nariadený ústup na doplnenie zásob do Pohorelskej Maši.

Pri Pohorelskej Maši bol pancierový vlak opäť ťažko poškodený.

Počas doplňovania vlaku prišlo k jeho napadnutiu guľometnou a mínometnou paľbou, vlak narýchlo musel vyhľadať úkryt v záreze pri Pohorelej. Tu sa osádka pancierového vlaku pripravila opäť k boju. Následne vlak v plnej sile zaútočil smerom na Pohorelskú Mašu, ktorú sa podarilo dosiahnuť. Nemeckým delostrelcom sa podarilo zasiahnuť rušeň do kotla a stanovišťa rušňovodiča, osádka rušňa bola ťažko ranená. V ťažkom stave si rušňovodič Juraj Garaj stačil uvedomiť, že vlak sa musí vrátiť späť, podarilo sa mu zaradiť spätný chod rušňa. V kabíne sa nedalo zostať, preto postupne pospúšťal ranených spolubojovníkov na trať a nakoniec sám vyskočil z vlaku. Veliteľ vlaku v tom čase nevedel čo sa stalo s vlakom, po zistení situácie vlak zastavili a vyslali spojku do Heľpy, pre pomoc. Vlak na trati neustále čelil nemeckej paľbe, v podvečerných hodinách prišiel pre pancierový vlak náhradný rušeň, ktorý ho odtiahol do Brezna, a odtiaľ až do Banskej Bystrice.

Bojová cesta IPV III – Masaryk sa skončila pri Hornom Harmanci.

V Banskej Bystrici zistili, že rozsah poškodenia vlaku bol rozsiahlejší ako sa očakávalo. Pre rýchly postup nepriateľa sa už vlak nepodarilo v plnom rozsahu opraviť, preto bol len doplnený posádkou, muníciou a bol poslaný na pomoc pri bojoch na trať, pri Harmanci. Tu ešte vlak do 27. 10. 1944 bojoval s postupujúcim nepriateľom. Po páde Banskej Bystrice hrozilo, že sa vlak dostane do obkľúčenia, preto veliteľ vlaku pri Hornom Harmanci vydal rozkaz vlak odzbrojiť. Posádka vlaku si rozdelila zbrane, muníciu, stravu a po skupinách sa rozišli do okolitých hôr.

Článok bol pripravený v spolupráci s Občianskym združením Kamenica, Stará Kremnička.