Pancierové vlaky boli významnou bojovou podporou povstaleckej armády.

Pancierové vlaky sa javili ako ideálny bojový prostriedok pre územie stredného Slovenska. Horská krajina bola popretkávaná hustou sieťou železničných tratí. Hornatý terén poskytoval množstvo vhodných úkrytov v podobe tunelov či zárezov v úbočiach svahov.

Po 14 dňoch bol na koľajach prvý pancierový vlak IPV I – Štefánik.

Po vypuknutí SNP pociťovala povstalecká armáda nedostatok ťažkých zbraní, preto sa prikročilo k stavbe improvizovaných pancierových vlakov. Rozkaz na stavbu pancierových vlakov bol vydaný 4. septembra 1944. Stavba prebiehala v dielňach Slovenských železníc vo Zvolene. Výzbroj tankových vagónov bola privezená z Martina, boli to zväčša nepojazdné tanky vz. 34 a vz. 35. Prvý pancierový vlak bol postavený za 14 dní. Pomenovanie vlaku bolo určené rozkazom č. 38, Veliteľstva 1. československej armády. Prvý pancierový vlak dostal oficiálne meno IPV I – Generála M. R. Štefánika, v praxi sa používala skrátená verzia IPV I – Štefánik. Skúšobnú jazdu a ostré streľby absolvoval na trati Zvolen – Krupina a 27. 9. 1944. Prvýkrát do ostrých bojov zasiahol Štefánik pri Starej Kremničke 5. 10. 1944. Cieľom bojov pri Starej Kremničke bolo zastaviť postup nemeckých jednotiek SS Schill a SS Tatra v smere od Žiaru nad Hronom a Kremnice na Zvolen…

Generál Golian vydal rozkaz aj na stavbu druhého pancierového vlaku IPV II – Hurban.

Počas stavby prvého pancierového vlaku železničné dielne navštívil 10. 9. 1944 veliteľ povstaleckej armády generál Golian. Osobne sa bol presvedčiť ako pokračujú práce na stavbe pancierového vlaku. V tom čase už sa začal črtať výsledok práce železničiarov. General bol s výsledkom práce nadmieru spokojný a zároveň vydal rozkaz na stavbu ďalšieho pancierového vlaku akonáhle bude stavba prvého vlaku ukončená. Štefánika postavili za 14 dní, druhý vlak sa železničiarom po získaných skúsenostiach podarilo postaviť už za 12 dní. Koncepcia oboch vlakov bola približne rovnaká, líšili sa len počtom tankových vozňov a ich radením v súprave. Do väčších ostrých bojov bol nasadený podobne ako Štefánik začiatkom októbra 1944. Bolo to 4. 10. 1944 v oblasti Čremošné, kde sa Nemci snažili prebiť z Turca smerom na Banskú Bystricu…

Tretím, posledným a technicky najdokonalejším bol pancierový vlak IPV III – Masaryk.

Posledným pancierovým vlakom postaveným vo zvolenských železničných dielňach bol IPV III – Masaryk. Na základe skúseností z predchádzajúcich stavieb dvoch pancierových vlakov bol postavený najrýchlejšie, za 10 dní. Zlepšilo sa pancierovanie, boli použité hrubšie plechy, ktoré vyrobili v železiarňach v Podbrezovej. Zlepšila sa aj výzbroj vlaku, celkovo mal 4 tankové vozy s delami kalibru 37 mm a 11 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Posádku pancierového vlaku tvorilo 71 mužov. Podobne ako vlaky Štefánik a Hurban mal aj Masaryk doprovodnú ubytovaciu súpravu, ktorá slúžila na odpočinok vojakov, ošetrenie ranených, stravovanie a muničný vagón s muníciou pre pancierový vlak. Po skúšobnej jazde a ostrých streľbách, ktoré vlak absolvoval v priestore Pliešovce – Sása, bol následne 20. 10. 1944 prevelený do priestoru 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, na úseku Brezno – Červená Skala…