Ostrá je atraktívny vrch
|

Ostrá je atraktívny vrch vo Veľkej Fatre.

Ostrá je atraktívny vrch vo Veľkej Fatre, vyznačuje sa krásnymi a členitými skalnými bralami. Z vrchu je jedinečný panoramatický výhľad na okolie. Pri dobrej viditeľnosť možno pozorovať aj pohorie Vtáčnik a Strážovské vrchy.

Vrch Ostrá
Vrch Ostrá. Fotoarchív: František Kovár

Najkrajšia dominanta Veľkej Fatry je vysoká 1 247 m.

Výrazne skalnatý vrch tvorí južnú časť mohutného masívu, ktorý ohraničuje Gaderská a Blatnická dolina. Vrch Ostrá (1 247 m) sa často spája s neďalekým vrchom Tlstá. Tieto dva vrchy sú dominantou Veľkej Fatry. Oba vrchy ponúkajú vynikajúcu turistiku. Túry možno absolvovať samostatne na každý vrch, ale aj prejsť cez oba tieto krásne vrchy. Na vrch Ostrá vedie viac značených turistických chodníkov. Najvýhodnejším východiskovým bodom je obec Blatnica. Výstup na Ostrú je stredne náročný, pri priamom výstupe na vrchol je trasa náročnejšia. Strmý výstup na vrchol zabezpečujú pomocné reťaze a schody. Poslednou prekážkou výstupu na samotný vrchol tvorí skalné okno, cez ktoré je treba prejsť a otvorí sa vám jedinečný výhľad.

Stúpanie pomocou reťazí
Stúpanie pomocou reťazí. Fotoarchív: František Kovár

Nezalesnený vrchol ponúka jedinečný výhľad.

Ostrá je atraktívny vrch patriaci do Národnej prírodnej rezervácie Tlstá, ktorá je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Vďaka nezalesnenému vrcholu je možný jedinečný kruhový panoramatický výhľad. Severným a východným smerom je to časť Veľkej Fatry, južne je vidno časť Kremnických vrchov. Smerom na západ je to Turčianska kotlina, v pozadí s Malou Fatrou a pohorím Žiar. Ak je dobrá viditeľnosť možno pozorovať aj pohorie Vtáčnik a Strážovské vrchy.

Schody do neba
Schody do neba. Fotoarchív: František Kovár

Lokalita bola osídlená v mladšej dobe kamennej.

Dôkazom pobytu človeka z mladšej doby kamennej (5. – 4. tisícročie pred Kr.) sú nálezy v jaskyni Mažarná v úbočí Tlstej nad Gaderským potokom. Ďalšie stopy osídlenia sa našli v lokalite Na Záhorí, kde bolo zdokumentované pohrebisko lužickej kultúry z konca 2. tisícročia pred Kr.. a tiež v jaskyni nad Plešovicou, kde bol nález bronzovej ihlice s pečatidlovou hlavicou. Výraznú stopu v podobe hradiska na Plešovici tu zanechalo keltské osídlenie, spadajúce do laténskej doby.

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *