Osade Cremnychbana boli pred 695 rokmi udelené privilégia slobodného kráľovského mesta.

Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) je mesto ležiace v Kremnických vrchoch. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica.

Významným dňom pre Kremnicu je 17. november 1328.

Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328.

V Kremnici sídlil komorský gróf, ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu kovov a razbu mincí.

Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).

Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.

Ústrednou plochou mesta je Štefánikovo námestie a hlavnou dominantou mestský hrad s gotickým kostolom sv. Kataríny postaveným v 15. storočí. Pýchou kostola je vzácny organ, ktorého nádherný zvuk si môžu vychutnať návštevníci tradičného letného podujatia Kremnický hradný organ. Najstaršou stavbou mesta je románsky karner z 13. storočia. Súčasťou hradu je aj Hodinová veža, zvyšky bývalej radnice, tri bašty a severná Vežová brána. Veľkolepou ozdobou námestia je rozmerný barokový trojičný stĺp. V severozápadnom rohu námestia stojí budova najstaršej mincovne na svete. Hlbšie poznanie dejín mincovníctva a medailérstva v Kremnici ponúka Múzeum mincí a medailí, kde si návštevníci môžu vyskúšať razenie mincí aj na vlastnej koži. Vo východnom rade námestia sa okrem viacerých meštianskych domov nachádza aj budova tzv. novej radnice.

Zdroj: Wikipédia