Opustený železničný tunel dýcha minulosťou, bol postavený v rokoch 1869 až 1871.
Opustený Píliansky tunel je na trati ŽSR 160 medzi ŽST Kriváň a ŽST Lovinobaňa pri bývalej výhybni Píla, dnes zastávka Píla. Tunel bol postavený ako súčasť Uhorskej severnej železnice.
Tunel je aj po vyše 150 rokoch v dobrom stave.
Píliansky tunel bol vybudovaný v rokoch 1869-71 a je dlhý 121 metrov. Tunel je postavený v oblúku, zaujímavosťou je že bol postavený bez bezpečnostných výklenkov. Či to v tom čase predpisy pri takto krátkych tuneloch nepredpisovali, alebo bol iný dôvod je otázne. Počas vojny bol tunel poškodený, zrekonštruovaný bol v roku 1948, ako je znázornené na oboch portáloch tunela. Odvtedy slúžil železničnej doprave až do roku 1983, kedy bola železničná trať rekonštruovaná na dvojkoľajnú. Pri tejto rekonštrukcii bolo výhodnejšie toto miesto s tunelom obísť a z časti zapustiť novú trať do zárezu. V roku 1985 bol tunel vyradený zo železničnej prevádzky a koľajový zvršok bol odstránený. Tunel aj po vyše 150 rokoch od postavenia je v pomerne dobrom stave bez viditeľného narušenia. Dnes cez tunel prechádza poľná cesta. Podľa niektorých zdrojov by mohla ísť cez tunel v budúcnosti cyklotrasa, či tak bude ukáže čas.
Dnes tunel láka fotografov a priaznivcov železničnej histórie.
Dnes je Píliansky tunel turistickým lákadlom pre fotografov a priaznivcov historických železničných objektov a vlakovej dopravy. Na Slovensku nie je dnes veľa starých opustených tunelov, ktoré sú ešte funkčné, nepodliehajú skaze a cítiť v nich dych ich minulosti. Dlhé roky boli vstupné portály do tunela zarastené kríkmi. Dnes je už situácia lepšia, vidno že sa tu upravuje okolie vstupných portálov do tunela. Tunel je čistý a priechodný. Miestami zo stien kvapká voda, ktorá na strope miestami vytvára malé kvaple, ktoré budia dojem akoby ste boli v jaskyni. Prechod tunelom nie je nijako náročný, aj keď nevidíte z jedného konca tunela na druhý, keďže je postavený v oblúku. Pre odvážnejších nie je problém prejsť tunel aj bez baterky.
Železnicu Salgótarján – Zvolen ako súčasť Uhorskej severnej železnice otvorili 18. 6. 1871.
V roku 1867 bola dokončená železnica z Pešti do Salgótarjánu. O rok neskôr, v roku 1868 sa pristúpilo k pokračovaniu na Lučenec a Zvolen. Pôvodné úvahy o prepojení s Košicko-bohumínskej železnice v Ružomberku i trasa cez Banskú Bystricu a Harmanec boli zamietnuté pre náročnosť výstavby. Tak sa trasovanie budovalo zo Zvolena cez Kremnicu a Martin. Práce boli dokončené v auguste 1872 a prvý vlak bol z Pešti vypravený 11. augusta 1872 o 23. hodine, s príchodom do Vrútok na druhý deň, krátko po 15. hodine. Vo Zvolene a Vrútkach boli vybudované dielne a rozsiahle zázemie údržby trate. Horský úsek železnice zo Zvolena cez Kremnicu a aj samotná Kremnica dostali po otvorení trate prezývku Slovenský Semmering. Kremnica začala byť hojne využívaná maďarskými športovcami na tréningy a preteky v zimných lyžiarskych športoch. Bola to pre nich výhodnejšia lokalita ako Semmering v Rakúsku, ktorý im ju pripomínal a z toho vznikla slovenská verzia Semmeringu.
Aktualita.
Po napísaní článku sa mi ozval miestny aktivista, ktorý doplnil niekoľko informácií. Keďže okolie tunela a vchody zarastali náletovými drevinami, tak vchody do tunela sa snaží udržiavať nezarastené obyvateľ blízkeho železničného domčeka spolu s miestnymi aktivistami (zväčša bývalí železničiari). O tuneli je aj FB stránka Tunel na Píle.
