Nezvyčajnou atrakciou priamo v obci je 15 m vysoký vodopád.
Nie je veľa obcí na Slovensku, čo sa môžu pochváliť vodopádom uprostred obce. Jednou takou obcou je Hrhov, kde sa nachádza 15 m vysoký Hrhovský vodopád. Podobnú vodnú atrakciu má aj obec Lúčky, na Liptove.
Vodopád vznikol v kameňolome, v ktorom sa v minulosti ťažil travertín.
Hrhovský vodopád je najväčším a najvýdatnejším vodopádom v oblasti Slovenského krasu. Výnimočný je aj tým, že sa nachádza priamo v obci, medzi domami. Napájaný je vyvieračkou Féj (známa aj ako Hrhovská vyvieračka, alebo vyvieračka Veľká hlava). Vyvieračka pramení priamo nad obcou, pod planinou Horný vrch v nadmorskej výške 225 m. a vlieva sa do neďalekých Hrhovských rybníkov. Vyvieračka je výtok krasových vôd z podzemia na zemský povrch. Počas činnosti vyvieračky sa neustálym usadzovaním travertínu vytvorila až 16 metrov hrubá vrstva svetlo hnedého travertínu, ktorého vek sa odhaduje na takmer 5 000 rokov. Terajšia podoba vodopádu vznikla viac menej aj ľudskou činnosťou, v lokalite bol v minulosti kameňolom. Ťažil sa tu travertín, ktorý sa využíval na stavebné účely. Vodopád tak padá do odťaženej časti bývalého kameňolomu. Voda vyvieračky Féj v minulosti poháňala 4 mlyny. Dnes vyvieračka zásobuje obec pitnou vodou.
Okolie vodopádu tvorí upravená oddychová zóna.
Hrhovský vodopád je dobre dostupný. V obci vás k nemu navigujú informačné tabule. Okolie vodopádu tvorí upravená oddychová zóna s lavičkami, do ktorej vstupujete cez drevenú bránu s môstikom cez potok. Lokalita je aj významných archeologickým náleziskom, bolo tu taktiež nájdených aj viacero skamenelín. Návšteva vodopádu je vhodná pre malé deti a je zvládnuteľná aj s detským kočíkom.
V neveľkej obci Hrhov sú dva kostoly.
Jednoloďový kalvínsky kostol reformovanej cirkvi z roku 1785, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou. Organ pochádza z budapeštianskej dielne Sándora Országa z roku 1886. Druhým kostolom je kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý patrí rímskokatolíckej cirkvi, je tiež Národnou kultúrnou pamiatkou. Pôvodný gotický kostol pochádza z 13. storočia. V 19. storočí bol prestavaný. V interiéri kostola sa nachádza gotický epitaf Juraja Bubeka z ružového mramoru, datovaný do roku 1390. V areáli kostola sa nachádza kaplnka a zostatok opevnenia s hranolovou vežou zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263.
