Naša druhá najdlhšia rieka pramení neďaleko obce Telgárt.
Prameň našej druhej najdlhšej rieky sa nachádza v blízkosti obce Telgárt, niekoľko desiatok metrov pod hlavnou cestou, smerom k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Dobre je viditeľný aj z vlaku, ktorý nad ním premáva.
Údaje z informačnej tabule pri prameni.
Rieka Hron pramení v ústrednom priestore provincie Západných Karpát, subprovincii Vnútorné západné Karpaty, Fatransko-Tatranskej oblasti, Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Do územia povodia zasahujú štyri orografické oblasti: Slovenské rudohorie, Fatransko-Tatranská oblasť, Slovenské stredohorie a Podunajská nížina. Horná časť povodia je zo severu ohraničená oblúkom Nízkych Tatier a na juhu Slovenským rudohorím. V strednej časti preteká Stredoslovenskými sopečnými pohoriami a v dolnej časti Dolnohronskou rovinou, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Pramenisko Hrona leží v nadmorskej výške 934 m pod Kráľovou Hoľou (1948 m n.m.) a ústí do Dunaja pri Štúrove vo výške 102,9 m n. m. Celkový výškový rozdiel je 831 metrov na dĺžke 279 kilometrov. Dlhodobý priemerný prietok v ústí je 55,2 metrov kubických za sekundu. Celková plocha povodia je 5 465 kilometrov štvorcových.
Rieka Hron je doložená už v rímskej dobe.
Názov rieky sa prvýkrát spomína v roku 170. Rímsky cisár Marcus Aurelius v tom čase napísal 12 kníh, filozofických meditácií Τὰ εἰς ἑαυτόν (Ta eis heauton – v preklade Hovory k sebe samému). Časť vznikla na území dnešného Slovenska, niekde pri Hrone (lat . Granus). Prvé zaznamenané stredoveké meno rieky bol Gron, v roku 1075. Rieka bola v minulosti dôležitá dopravná tepna. Prvé plte sa pravdepodobne plavili po Hrone už v 13. – 14. storočí. Plte boli zostavené z kmeňov stromov. Slúžili na samotné splavovanie dreva, ale aj na prevoz rôznych materiálov a tovarov. Prevážali sa na nich napríklad mlynské kamene, stavebný materiál, drevárske výrobky, soľ…, slúžili aj na dopravu ľudí. Po splavení Hronu ich cesta zväčša pokračovala potom Dunajom do stredného Maďarska, Srbska a Bulharska. Najväčší rozvoj pltníctva bol v druhej polovici 19. storočia.
Plavbu plťou si vyskúšal aj prezident T. G. Masaryk.
V roku 1923, počas svojej druhej návštevy Slovenska navštívil Pohronie prezident I. Československej republiky Tomáš Garyk Masaryk, ktorý sa plavil dolu Hronom na slávnostne vyzdobenej plti. Údajne pod Šášovským hradom ho pohostili pivom, ktoré sa chladilo v tom čase ešte v existujúcich hradných pivniciach. K úplnému zániku pltníctva na Hrone prichádza koncom 30 rokov 20. storočia, kedy prevoz tovaru prešiel na železnice a cesty. Dnes už Hron plní skôr rekreačnú úlohu. Na rieke je počas leta vidno množstvo vodákov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Idylu splavovania z časti narušilo niekoľko malých vodných elektrárni, ktoré boli na Hrone postavené v nedávnej dobe. Pri stavbe týchto objektov sa akosi pozabudlo na vodákov, chýbajú tu vybudované prieplavy pre nich. No aj tak zostal Hron ako jedna z najkrajších a najdlhších splavných tokov na Slovensku, pre milovníkov vodáctva.
Poznámka na záver.
V niektorých údajoch, ktoré sa používajú pri opise rieky Hron, a tými čo sú na informačnej tabuli pri prameni sa rôznia. Dĺžka Hrona, na infotabuli je 279 km, inde 289 km. Tak isto nadmorská výška prameňa má rozdielne údaje, pri prameni je udané 934 m, v ostatných informáciách je až 980 m. Potom vychádza aj rôzny výškový rozdiel medzi prameňom a ústim do Dunaja. Nuž, ktorý údaj je ten správny?
