Naša druhá najdlhšia rieka bola v minulosti dôležitou dopravnou tepnou, dnes ju obľubujú vodáci.
Naša druhá najdlhšia rieka sa prvýkrát spomína v roku 170. Rímsky cisár Marcus Aurelius v tom čase napísal 12 kníh, filozofických meditácií Τὰ εἰς ἑαυτόν (Ta eis heauton – v preklade Hovory k sebe samému). Časť vznikla na území dnešného Slovenska, niekde pri Hrone (lat . Granus). Prvé zaznamenané stredoveké meno rieky bol Gron, v roku 1075.
Pltníctvo na Hrone malo dlhú tradíciu.
Rieka Hron dôležitá dopravná tepna. Prvé plte sa pravdepodobne plavili po Hrone už v 13. – 14. storočí. Plte boli zostavené z kmeňov stromov. Slúžili na samotné splavovanie dreva, ale aj na prevoz rôznych materiálov a tovarov. Prevážali sa na nich napríklad mlynské kamene, stavebný materiál, drevárske výrobky, soľ…, slúžili aj na dopravu ľudí. Po splavení Hronu ich cesta zväčša pokračovala potom Dunajom do stredného Maďarska, Srbska a Bulharska. Najväčší rozvoj pltníctva bol v druhej polovici 19. storočia, keď sa začal veľký rozmach výstavby Pešti. Hlavne z oblasti Horehronia sa plavilo ročne aj 100 pltí so stavebným a palivovým drevom…
Plavbu plťou si vyskúšal aj prezident T. G. Masaryk.
V roku 1923, počas svojej druhej návštevy Slovenska navštívil Pohronie prezident I. Československej republiky Tomáš Garyk Masaryk, ktorý sa plavil dolu Hronom na slávnostne vyzdobenej plti. Údajne pod Šášovským hradom ho pohostili pivom, ktoré sa chladilo v tom čase ešte v existujúcich hradných pivniciach. K úplnému zániku pltníctva na Hrone prichádza koncom 30 rokov 20. storočia, kedy prevoz tovaru prešiel na železnice a cesty. Dnes už Hron plní skôr rekreačnú úlohu. Na rieke je počas leta vidno množstvo vodákov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Idylu splavovania z časti narušilo niekoľko malých vodných elektrárni, ktoré boli na Hrone postavené v nedávnej dobe…
Stavba Pohronskej železnice priniesla pokrok aj úpadok.
Obyvatelia dotknutého územia kadiaľ mala viesť trať neboli veľmi nadšení jej výstavbou. Mnoho obyvateľov sa v tom období venovalo furmanstvu (doprave rôznych surovín a výrobkov konským povozom) a pltníctvu. Napríklad kvalitné mlynské kamene sa rozvážali do Pešti, Segedína, Subotice, Temešváru, prakticky do všetkých častí Uhorska. Furmani vozili aj poľnohospodárske výrobky a prebytky do bohatších miest. Mali obavy z toho, že im železničná trať zoberie ich prácu a obživu. Aj keď na druhej strane im zasa stavba trate dala dobre zarobiť…
Film leteckej skupiny CBS Flying o rieke Hron.
Filmový dokument o rieke je svetovým unikátom. Zobrazuje z neba stredoslovenskú rieku, ktorá pramení pod legendárnou Kráľovou hoľou a po niekoľkých stovkách kilometrov ústí do Dunaja. Film, ktorý vytvorila letecká skupina CBS Flying Team predstavuje povodie Hrona unikátnym spôsobom. Letecký fotograf Milan Paprčka umiestnil na brucho svojho lietadla profesionálnu 360° kameru a preletel celý tok Hrona, od jeho prameňa pod Kráľovou hoľou až po jeho ústie do Dunaja pri Štúrove. Film nie je len na klasické pozeranie, ale divák si môže aj sám režírovať film. Počas filmu sa môžete obzerať všetkými smermi a takto vnímať rieku Hron, ale aj šíre okolie v dosahu 360° kamery…
Hron patrí k riekami ktoré milujem, pri Hrone som vyrástla, od malička som sa v ňom aj kúpala.Prvy splav Hrona som išla na pravici po Kozárovce.Neskorsie splavila som Hron –
Dunaj na kajaku B.Bystrica Budapešť ako hviezdicova plavba TID medzinarodna plavba Dunajom z rôznych prítokov riek.Bol to úžasný zážitok hlavne keď išla veľká loď po Dunaji. Najkrajšie úseky všetkých riek som splavila na kajaku Hornad, Dunajec, Bélu, Čierny Váh, Oravú, Hron a iné.ked som pracovala , po skončení práce som nasadla na kajaku a 12 km po Hrone som prišla rovno domov.A toto je môj Hron, kajak na plece, padlo do ruky a išlo sa aj na preteky v rýchlostnej kanoistike a v zjazde na divokej vode.Zalozila som vodacky oddiel Slávia VŠ Zvolen a vodacky oddiel TJ Preglejka Žarnovica, kde som bola tretí krát majsterka Slovenska v zjazde na divokej vode.Ak budete mať záujem mozem prispieť zážitkami z vody.
Kajakárka Ludmila