Najväčšie a najhlbšie pleso na Slovensku má hĺbku takmer 54 m.
Najväčšie a najhlbšie pleso na Slovensku je vo Vysokých Tatrách. Pleso je 740 metrov dlhé a 370 metrov široké, hĺbku má takmer 54 m. Tieto úctyhodné rozmery dosahuje bez povrchového prítoku vody.
Voda v plese je priezračne modrá s viditeľnosťou do hĺbky 12 m.
Pod majestátnym Kôprovským štítom v závere Mengusovskej doliny sa v nadmorskej výške 1 945 m nachádza najväčšie a najhlbšie pleso – Veľké Hincovo pleso. Pleso je ľadovcového pôvodu pochádzajúce zo starších štvrtohôr. Voda v plese je priezračne modrá, čo umožňuje vidieť až do hĺbky 12 m. Tatranské strmé skalné masívy vytvárajú okolo plesa očarujúcu panorámu, ktorá očarí určite každého turistu, čo absolvuje výstup ku plesu. Veľké Hincovo pleso nemá žiadny povrchový prítok. Z plesa však odteká Hincov potok, ktorý niekoľko desiatok metrov nižšie vytvára menšie jazierka tzv. Hincové oká. Hladina plesa býva väčšiu časť roka zamrznutá.
Túra na Veľké Hincovo pleso ma dva hlavné štarty.
Prvá možnosť je ísť po trase Štrbské pleso – Popradské pleso – Veľké Hincovo pleso. Túra po červenej a modrej značke má prevýšenie 755 m s časom takmer 3 hod.. Druhá možnosť je zo zastávky TEŽ – Popradské pleso, ísť po modrej značke na Popradské pleso, s pokračovaním na Hincovo pleso. Prevýšenie tejto trasy je 700 m, výstup trvá asi 2:50 hod.. Obe túry je možné ukončiť na Kôprovskom štíte, čím si túru predlžíte o vyše 45 min..
Možnosti ako vzniklo pomenovanie plesa je viacero.
Názov Veľkého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk a Malého Hincovho plesa, pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t.j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci – haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata. Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno. (zdroj: Wikipédia)
V krátkom časovom rozmedzí zahynuli v plese dvaja potápači.
Na jeseň v roku 1965 boli na Veľkom Hincovom plese dve skupiny potápačov z Ostravy a Brna. Okrem merania hĺbky testovali aj potápanie v tomto vysokohorskom plese. Potápanie vo vysokohorských jazerách má svoje špecifiká. Keďže ležia vo vyšších nadmorských výškach tlak vody je vyšší ako za normálnych okolností. Pretlak v hĺbke 50 metrov sa rovná vplyvu pretlaku v hĺbke 70 metrov pod hladinou mora. Potápači uskutočnili dňa 24. septembra 1965 niekoľko pokusných ponorov a na druhý deň sa potápala trojica potápačov. Pri tomto pokuse sa stala prvá tragédia, kedy po tom čo jeden z potápačov sa vrátil po krátkom potápaní na hladinu, ostatní dvaja pokračovali ďalej. Neskôr sa aj druhý potápač pre problémy rozhodol vrátiť na hladinu. Tretí potápač dosiahol dno, zmeral hĺbku, zobral vzorky z dna plesa a začal sa vynárať. Po vynorení zistil od kolegov v člne, že jeho kolega sa nevynoril.
Bol to tragický deň v histórii Veľkého Hincovho plesa.
Začala sa záchranná akcia. Pri tejto akcii prišlo opäť ku tragédii, kedy jeden z potápačov pri potápaní zostal v bezvedomí. Aj keď sa ho podarilo vytiahnuť a transportovať vrtuľníkom do nemocnice, nepodarilo sa ho zachrániť. Podľahol srdcovej slabosti. Utopeného potápača sa už potom nepodarilo vytiahnuť. Z dôvodu zlého počasia boli záchranné práce prerušené. Znovu ich obnovili 21. – 23. októbra 1965, aj vtedy boli neúspešné. Telo mŕtveho potápača našli až v roku 1966.
Zaujímavosťou Hincovho plesa je, že v roku 1966 tu bol umelo vysadený pstruh potočný, ktorý sa v tomto vysokohorskom prostredí aj udomácnil. Vďaka čomu má najväčšie pleso aj ďalšie prvenstvo. Je to najvyššie položené miesto na Slovensku, ale aj v Európe, kde pstruh dokáže prežiť.
