Najstaršiu prírodnú rezerváciu na Slovensku nájdete na strednom Pohroní. Vyhlásená bola už za Rakúsko-Uhorska.
Od roku 1907 je najstarším chráneným geologickým objektom na Slovensku a zároveň najstaršou prírodnou rezerváciou v celom bývalom Uhorsku. Prírodný útvar sopečného pôvodu sa týči nad obcou Lehôtka pod Brehmi. Skalné bralo dostalo pomenovanie Szabó szikla.
Z podujatia, v roku 1901, vznikla myšlienka pomenovať skalu.
V roku 1901 Uhorská geologická spoločnosť zorganizovala študijný výlet pre svojich členov do stredoslovenských banských miest.
23. septembra 1901 si išli obzrieť hlinické ryolitové lomy. V tom čase nebolo ešte okolie skaly zarastené. Na úpätí bolo pár kríkov,“ čo dokumentujú aj dobové fotografie. Práve z tohto podujatia vzišla myšlienka pomenovať skalu, ktorá sa dovtedy volala Lihocko bralo. (zdroj: Wikipédia)
Pomenovanie dostala po významnom profesorovi.
Szabóova skala bola za prírodnú rezerváciu vyhlásená v roku 1907 na rozlohe 11,89 hektárov. Predmetom ochrany je flóra, fauna a pozostatky po vulkanickej činnosti a to najmä ryolitové skaly s výrazným vysokým bralom. Je pomenovaná podľa bývalého poslucháča Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a neskoršieho profesora univerzity v Budapešti, mineralóga a geológa Józsefa Szabóa. Szabó zdokumentoval a podrobne preštudoval geologickú stavbu celých Štiavnických vrchov. Na skale bol vytvorený aj maďarský nápis SZABÓ SZIKLA vysoký jeden meter a dlhý 7,5 metrov. Bol vytvorený z kovových písmen, ktoré odliala bezplatne Kachelmanova strojáreň vo Vyhniach. V roku 1908 bol slávnostne odhalený aj pomník. Ten však už v súčasnosti neexistuje.
Na vrchol približne za 30 minút.
Nadmorská výška Szabovej skaly je podľa vrcholovej turistickej tabule 353 m.n.m. Výška brala od úpätia po kríž je 79 metrov, od hladiny potoka po kríž je 93 metrov. Nápis je vo výške 35 metrov od úpätia. Skalný útvar bol vytvorený sopečnou činnosťou, ktorá je pre túto oblasť a pohoria v nej typická. Patrí pod CHKO – Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy. Na vrchole skaly je umiestnený kríž. Z vrcholu skaly je pozoruhodný výhľad na Žiarsku kotlinu, ako aj na majestátne pohorie Vtáčnik. Skalné bralo tvorí aj impozantný kamenný vstup do doliny Teplej. Z obce Lehôtka pod Brehmi vás na Szabóovu skalu dovedie žltá turistická značka. Nenáročná trasa je zvládnuteľná približne za 30 minút.
Kríž na Szabóovej skale dal údajne v roku 1900 na znak vďaky postaviť Jozef Vanko s manželkou Annou. Svojich nevlastných synov Jozefa Sarku – mlynára z mlyna pod bralom a Lukáša – obuvníckeho majstra zo Štefultova zaviazal starostlivosťou o tento kríž.
Obec Lehôtka pod Brehmi.
Lehôtka pod Brehmi (239 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v strednej časti Žiarskej kotliny na severnom okraji Štiavnických vrchov. Obec je historicky doložená až v roku 1391 pod názvom Lehotha. Ako manská osada patrila panstvu Revište a štvrtina z nej opátstvu v Hronskom Beňadiku. Po zániku hronsko-beňadického opátstva v roku 1536 sa dostala do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V 17. storočí obec patrila banskej komore. Medzi najvýznamnejšiu pamiatku obce patri rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ide o jedno-loďovú neogotickú stavbu so segmentovo ukončeným presbytériom. Autorom projektu bol Jozef Krkoš z Banskej Štiavnice. V obci sa nachádza aj prícestná socha sv. Floriána, ktorá bola vybudovaná v duchu klasicizmu v roku 1826.
Turistika v okolí Lehôtky pod Brehmi.
Pri ceste z Hliníka nad Hronom do Sklených Teplíc je najvhodnejší východzí bod na turistiku, v okolí Lehôtky pod Brehmi, pri autobusovej zastávke. Nájdete tu turistickú mapu, informačnú tabuľu a taktiež smerovníky, s vyznačením turistických trás. Je tu možnosť zaparkovať aj auto.
Mohlo by vás zaujímať: Začiatky turistiky majú svoje korene pod Sitnom.
