Najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku.

Rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi, zhotovený z červeného smreka. Bol postavený v gotickom štýle koncom 15. storočia. Od roku 2008 je zaradený v zozname pamiatok UNESCO.

Kostolík je ohradený kamenným múrikom s pilastrami.

Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku, ktorý sa nachádza v obci Hervartov. Kostolík je ohradený kamenným múrikom s pilastrami, ktorý budí dojem malej pevnosti. Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Súčasťou kostola je aj veža – zvonica. Kým exteriér najstaršieho dreveného chrámu na slovenskej strane Karpát ostal nezmenený, interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala na svedomí reformácia, rekatolizácia i barokový sloh. Plošné kompozície geometrických tvarov aj scény zo života svätých, alebo mravoučné scény tvoria bohatú výzdobu vnútorných stien hervartovského kostolíka.

Od roku 1968 je drevený kostol národnou kultúrnou pamiatkou.

V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné nástenné maľby z roku 1655 a 1805, dodnes patriace spolu s gotickými tabuľovými obrazmi k najcennejším častiam chrámového interiéru. Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol zrekonštruovaný v druhej polovici 90. rokov. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Od roku 1968 je drevený kostol v Hervartove národnou kultúrnou pamiatkou. Spolu s ďalšími drevenými kostolíkmi Karpatského oblúka bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka o obci Hervartov v Bardejovskom okrese pochádza z roku 1406.

V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné maľby.

Stavba bola postavená v gotickom slohu. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805. Exteriér kostola zostal skoro nezmenený, ale interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala za príčinu reformácia, rekatolizácia a barokový sloh. V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné maľby. Ostatné pamiatky, ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514, sú uložené v národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku 1524 sa nachádza v bardejovskej radnici.