Na zalesnenom svahu na okraji Silickej planiny sú ukryte pozostatky hradu.
Na zalesnenom svahu na okraji Silickej planiny stál v minulosti hrad, ktorý bol postavený pravdepodobne v roku 1293. V roku 1573 ho zbúrali Turci. Dnes zostali len nepatrné zvyšky zarastené lesnou vegetáciou.
Hrad stál na skalnom výbežku, nad obcou Brzotín.
Hrad stál na skalnom výbežku upravenom na terasovité plató 20×15 m. Pozostával z blokovej palácovej stavby s obdĺžnikovým pôdorysom (16,5×4,5 m) a malého nádvoria, ktoré sa lichobežníkovo zužovalo smerom na východ (16/12×6 m). Obvodové murivo so šírkou 2 m bolo z miestneho vápencového kameňa a spájala ho tvrdá vápencová malta. Vonkajšie líce paláca je pilierovito vpustené do skalného podložia a základy paláca boli osadené do vopred vysekaného kamenného lôžka, pričom nádvorie je zvýšené o suterénnu časť paláca. Hrad bol chránený priekopou v tvare podkovy, ktorej šírka je od 7 do 17 m a hĺbka cca 4 – 5 m. Prístupová cesta viedla popri hrádku a vstup z východnej strany zabezpečovalo pravdepodobne drevené premostenie. Tento jazykovitý skalný výbežok však mohol niesť aj predbránie, ktoré chránilo vstup do malého nádvoria.
Hrad bol postavený pravdepodobne na mieste strážnej veže.
Za získané zásluhy pri mongolskom vpáde dostali prevažnú časť bývalého majetku comesa Borša v roku 1243 od kráľa Belu IV. bratia Detrich a Štefan Szár, Matejovi synovia z rodu Ákošovcov-Bebekovcov, ktorí postavili prvé kamenné opevnenie. S rozsiahlym darovaným územím dostali tiež obaja bratia právo dolovania drahých kovov pri Brzotíne do výšky 200 mariek striebra. Záujem o rudné bohatstvo prejavil koncom 13. stor. podnikavý a v baníctve skúsenejší spišský rod Mariássyovcov. Tak roku 1290 odpredal Dominik Bebek Brzotín spišskému comesovi Batyzovi z rodu Mariássyovcov, ktorí roku 1293 na mieste opevnenia postavili hrad a v obci mali mýtnu stanicu.
Hrad striedal majiteľov, poškodzovali ho boje.
Roku 1416 je majiteľom hradu rodina Gemerských, ale o krátky čas sa stal majetkom kráľovského nádvorníka Jána Nagya z Plešivca. V listinách sa v tých časoch spomína ako castrum Berzethe. Neskôr bol opäť kráľovským majetkom a v roku 1430 ho kráľ Žigmund daroval rodine Peréniovcov. Tak ako všetky gemerské hrady, aj Brzotín dostalo do rúk vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. Od husitov ho dobyl Matej Korvín, ale pri obliehaní bol veľmi poškodený a odvtedy neudržiavaný. V roku 1489 sa stal majiteľom Štefan Mariássy, po ňom sa majitelia často striedali. V roku 1556 hrad dobyli Turci, načas bol v rukách lúpežných rytierov, až ho roku 1573 Turci zbúrali. Od 16. storočia bola zrúcanina a priľahlé panstvo majetkom Andrássyovcov.
Z hradu dnes zostali len nepatrné zvyšky ukryté v lese.
Dnes sa z Brzotínskeho hradu na okraji Silickej planiny zachovali iba nepatrné zvyšky ukryté v bujnej vegetácii. Nachádzajú sa tu už len stopy po múroch a hŕba kamenia. Zvyšky hradu nie sú oficiálne prístupné, nachádza sa v 5. stupni ochrany prírody a nevedie k nemu žiadny turistický, alebo náučný chodník. Neprebiehajú tu žiadne záchranárske práce ani výskum. Hrad tak upadá pomaly do zabudnutia.
Zdroj: Wikipédia
