Na vrchu v Revúckej vrchovine stál v stredoveku hrad, dnes je tu rozhľadňa.
Na vrchu v Revúckej vrchovine stojí dnes rozhľadňa. Bola postavená v roku 2015, je vysoká 16 metrov, na vrchu Maginhrad, v nadmorskej výške 430-metrov, kde v dávnej minulosti stál hrad Magin.
V stredoveku sa na vrchu rozkladal hrad Magin.
Maginhrad je vrch juhovýchodne nad Nižným Skálnikom, v strednej časti Revúckej vrchoviny so zvlneným plochým vrcholom. Na jeho vrcholovej plošine, z troch strán lemovanej strmými svahmi klesajúcimi do Rimavskej kotliny, sa rozkladal v stredoveku hrad Magin (Maginhrad), postavený pravdepodobne v 13. – 14. storočí. V historických prameňoch sa o ňom nezachovali takmer žiadne zmienky. Predpokladá sa, že to bol drevený hrad, ktorý svojho času využívali husiti ako pevnosť. Spôsob i doba jeho zániku sú nejasné, predpokladá sa, že zanikol v 15. storočí. Dodnes sú v teréne zachované len nepatrné zvyšky kamenných základov a v skale vytesaných hradných pivníc a priekop. Podľa povesti sa tu zjavuje husitský vojvodca Jan Jiskra z Brandýsa a spoločne so svojím vojskom v plnej zbroji v tajných sieňach hradu pije božiu krv.
Od roku 2015 je na vrchu vybudovaná rozhľadňa.
V južnej časti niekdajšieho hradného areálu v roku 2015 vybudovali drevenú, 16 m vysokú, turistickú rozhľadňu. Z jej vyhliadkovej plošiny možno pozorovať Rimavskú kotlinu, Cerovú vrchovinu i časť hornatého územia Maďarska, Slovenské rudohorie, vidno i Kráľovu hoľu. Rozhľadňa je voľné prístupná, plošina pojme v jednom čase max. 10 osôb. Na vrchole Maginhradu sa nachádza niekoľko drevených sôch a drevená plastika kalicha, ktorý odkazuje na starobylú legendu o rytieroch, ktorí vraj spia v jeho útrobách. Na vrch Maginhrad je možné sa dostať z troch strán: z Horných Zahoran, Nižného Skálnika a Veľkých Teriakoviec. Turistické trasy sú nenáročné, z Nižného Skálnika bol vybudovaný aj Náučný chodník Po stopách Maginhradu. Náučný chodník je dlhý 2,5 km., s prevýšením 235 m. Na trase je 13 zastávok.
Územie Nižného Skálnika bolo osídlené už v neolite.
Nižný Skálnik je neveľká obec severne od Rimavskej Soboty v západnej časti Rimavskej kotliny na úpätí Revúckej vrchoviny. Jej územie bolo osídlené v neolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou. Obec patrila kaločskému arcibiskupovi, neskôr Séčiovcom a iným zemanom (napr. Feješovcom). V jej chotári stál stredoveký hrad Magin. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a pálením liehovín z lesných plodín. V rokoch 1808 – 1842 v obci pôsobila Učená spoločnosť malohontská, o ktorej založenie sa zaslúžili evanjelickí kňazi Matej Holko starší a jeho syn Matej Holko mladší a zeman Ján Feješ. Bola jedným z centier vedeckej činnosti v čase, keď na území Slovenska nebola žiadna univerzita. V kúrii zemana Jána Feješa zriadili verejnú knižnicu Malohontského seniorátu, ktorá bola v tej dobe najväčšou na Slovensku (zozbierala približne 5 000 tlačí z 16. – 19. storočia), slúžiac vzdelávaniu kňazov, profesorov, študentov, ale i širokej verejnosti.
V obci dominuje evanjelický a. v. kostol.
Členovia spoločnosti vydali tlačou 25 ročníkov zborníka Solennia Bibliothecae Kis-Hontanae so svojimi príspevkami z oblasti etnológie, histórie a literárnej histórie, filozofie, pedagogiky, bibliografie, ale uverejňovali aj politické úvahy či oslavné básne a životopisy miestnych osobností. Obci dominuje evanjelický a. v. kostol, jednoloďová klasicistická stavba s predstavanou vežou, vybudovaný na mieste stredovekého kostola, písomne doloženého v roku 1451 a ktorého zvyšky muriva boli nedávno objavené. V kostole sa nachádza barokové zariadenie z 18. storočia – kazateľnica, lavice, empora s organom z roku 1767, a mladší neoklasicistický oltár z druhej polovice 19. storočia.
