Na Slovensku je viacero miest a lokalít, ktoré vychádzajú zo slovného základu čert.
Viacero miest a lokalít má vo svojom základe slovo čert. Prečo tomu tak je, nie je známe. Zväčša sa o týchto miestach tradujú rôzne legendy, kde hlavnou postavou je čert, alebo príbeh odkazuje na vlastnosti a prostredie spojene s touto mytologickou, démonickou a rozprávkovou bytosťou.
V jaskyni Čertová pec sa pohybovali ľudia už v staršej dobe kamennej.
Prírodná pamiatka, jaskyňa Čertova pec je voľne prístupná jaskyňa, nachádzajúca sa pri obci Radošina. Jaskyňa slúžila v minulosti ako sídlisko lovcov v staršej dobe kamennej. Patrí medzi tunelovité jaskyne a je obojstranne priechodná. Jej vstupný západný bránovitý portál je šírky 4,5 m a vysoký 5,3 m. Jaskyňu pretína niekoľko tektonických puklín. Jaskyňa je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Smerom k východnému vchodu sa výška jaskyne znižuje. Vnútorný priestor osvetľuje oknovitý otvor na severnej strane…
Čertova skala je nevšedný a v Európe celkom ojedinelý prírodný útvar.
Tento jedinečný geologický útvar neďaleko Budče svojim objemom približne 6,5 m3 váži takmer 17 ton. Je to akoby zázrak, že takýto masívny kameň drží len na svojom podstavci, plochou približne 38×58 cm. Aj keď na prvý pohľad vyzerá, že sa môže každou chvíľou zrútiť do údolia, tak podľa zistenia geológov sa tak môže stať až za veľmi veľa storočí. Tieto jeho parametre robia z neho skutočný prírodný unikát…
Prechod Čertovou dolinou pripomína chodníky v Slovenskom raji.
Čertova dolina sa nachádza v blízkosti sedla Zbojská v okrese Rimavská Sobota. V jedinečnej krasovej tiesňave turisti môžu obdivovať množstvo vodopádov, mohutné skalné bralá a útvary. Tiesňavu, ktorá je v niektorých miestach široká len zopár metrov, vytvoril potok Furmanec. Do Čertovej doliny je prístup zo sedla Zbojská po Náučnom chodníku Jakuba Surovca, ktorého súčasťou je aj prechod tiesňavou. Chodník vedúci riečiskom potoka Furmanec pripomína chodníky v Slovenskom raji. Je tu možno obdivovať zaujímavý krasový reliéf, mohutné skalné bralá i malé vodopády. Najatraktívnejší vodopád v doline je Zbojnícky vodopád…
Legendy a príbehy o Sitne sa tradujú odpradávna.
Viacero miest a lokalít ako je aj Sitno, patrí k najzáhadnejším miestam Slovenska. S týmto miestom sa oddávna spojovali početné legendy, povesti či ľudové pesničky. Azda najznámejšia povesť hovorí o zakliatych sitnianskych rytieroch. Sitno malo byť aj priamo bránou do pekla. Magickú silu Sitna uznávajú mnohí. Písal o ňom Ján Kollár, Andrej Kmeť mu venoval až dve knihy. Historik Pavel Dvořák zahrnul tajomstvo Tatárskej lúky na severnej strane Sitna do svojho televízneho cyklu Stopy dávnej minulosti. Aj on pripúšťa, že Sitno si stále zachováva čosi mýtického…
Sitno je peklo, prinajmenšom ním bolo v ľudovom ponímaní.
Peklo, sitno, všecko jedno hovorilo sa. Alebo: Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna! Ako zastaraný výraz s významom peklo udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka. Výraz sitno sa uvádza ako archaické synonymum pekla. V tomto duchu ho použila Timrava (taže mi choď do sitna!), Hviezdoslav (Čo nepríde! Kde v sitne trčí), Tajovský (vy by ste chceli za ruku aj mňa celého ta do sitna stiahnuť) aj Ján Kollár (Kljčem strašným brány toho sitna). Matej Bel už v roku 1742 spomína preklínanie: choj do sitna, do sitna s tebou…
