Na prosperujúci majer zostali už len spomienky a fotografie.

Zostal už len v spomienkach, jeho prosperita začala upadať po socialistickom združstevňovaní. Bol založený niekedy v prvej polovici 18. storočia ako poľnohospodársky statok. Choval sa tu dobytok a produkovali poľnohospodárske výrobky pre potreby banskobystrického biskupstva.

Biskupský majer Kupča.

Územie Kupče bol osídlené už v dávnej minulosti. Nálezy z tejto oblasti sa zaraďujú až do praveku. Podobne je to aj z neskorších období, napríklad aj z dôb Veľkomoravskej ríše. Možno sa domnievať, že Kupča bola ideálna oblasť pre poľnohospodársku produkciu. Spolu s neďalekým Svätým Krížom, ktorý bol aj mýtna stanica ležali na križovatke obchodných ciest. Najstaršia písomná zmienka o Kupči pochádza z roku 1841. Medzi významné činnosti majera patrilo hlavne pestovanie obilnín a chov oviec. V menšej miere chov hovädzieho dobytka a koní.

Do Svätého Kríža prichádza biskup Štefan Moyzes.

Po vysvätení v roku 1851 prichádza biskup Štefan Moyzes do sídla banskobystrických biskupov, do Svätého Kríža (dnešný Žiar nad Hronom). Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. Tak isto v dezolátnom stave sa nachádzal aj kaštieľ vo Svätom Kríži, diecézne sídlo biskupov. Celá konsolidácia diecézy si vyžadovala značné finančné prostriedky, ktorých biskupstvo nemalo dostatok. Moyzes sa rozhodol pre pôžičku, ktorú mal v pláne splácať z výnosov hospodárenia biskupského majera v Kupči.

Pastier s ovcami na Kupči. Zdroj: OZ KAMENICA

Majer v Kupči zabezpečoval sebestačnosť biskupstva.

Popri tom, že majer slúžil biskupstvu na zabezpečovanie sebestačnosti, musel mať aj výnosy z hospodárenia, aby Moyzes mohol splácať pôžičku. Toto obdobie pre biskupa bolo skôr obdobím útrap. Majer nie vždy prosperoval podľa jeho predstáv, aby mohol z výnosov splácať aj pôžičku. Prišli aj niektoré roky neúrody, sucha, čo skomplikovalo hospodárenie majera. To, že pre Moyzesa mal majer veľký význam svedčí aj to, že pre obyvateľov dal postaviť kostol, aby nemuseli chodiť za bohoslužbami do Svätého Kríža. Taktiež tu zriadil pre deti aj jednotriednu školu. Moyzes zomrel náhle 5. júla 1869. Po jeho smrti sa mení aj postavenie majera, ktorý sa začal prenajímať. Prvým nájomníkom v roku 1870 bol krčmár Anderle.

Kupča sa stala významnou hospodárskou usadlosťou.

O samotnom majeri nie je dochovaných veľa historických záznamov. Neprešiel podrobnejším výskumom historikov. Mnohé záznamy sú tak možno aj nepresné. Niektoré informácie ťažia skôr z ústneho podania, alebo bádania amatérskych historikov, preto môžu byť do značnej miery aj skreslené. O majeri sa môžeme dozvedieť, že okrem pestovania obila a chovu dobytka tu bola aj výroba. Spomína sa tu tehelňa, bitúnok s výrobou produktov z mäsa, kamenárska výroba. Podľa niektorých zdrojov a spomienok tu bola aj výroba syrových ovčiarskych produktov (prevládal tu chov oviec) mal tu byť aj mlyn, pivovar, pálenica, kováčska dielňa a píla. Nie je presne známe, kedy ktorá výroba sa na majeri začala, ale väčšina mala vzniknúť údajne až po smrti Moyzesa, keď sa už usadlosť prenajímala. Najväčší rozvoj Kupče je zaznamenaný na prelome 19. a 20. storočia. V tom čase malo v Kupči bývať okolo 80 obyvateľov, počas sezónnych prác sa ich počet zvýšil na vyše 100.

Prosperitu Kupče zastavilo združstevňovanie v 50 rokoch.

Majer bol dlhé roky prosperujúcou usadlosťou, bez väčšej ujmy prežil aj dve svetové vojny. Po roku 1948 začali spoločenské zmeny pod vedením komunistickej strany. Prichádza ku vzniku JRD, čo postihlo aj Kupču. Bola odňatá cirkvi a prešla pod správu štátu, bola začlenená do novovznikajúceho JRD. Ako to postihlo hospodárenie majera, nie je až tak známe. Možno sa domnievať, že postupne asi zanikla nepoľnohospodárska produkcia a znížil sa počet obyvateľov majera. Do chodu majera zasiahla nepriamo aj výstavba hlinikárne a výstavba bytov v meste. Niektorí si našli prácu v závode a bývanie v meste. Opustené obydlia začali na Kupči chátrať, družstvo už neinvestovalo do ich obnovy. Problémom začala na Kupči byť hlavne pitná voda. Prameň, ktorý bol v blízkosti nedokázal zásobovať majer vodou. Podľa niektorých spomienok si ľudia museli chodiť po vodu k prameňu. Niektorí ľudia spomínajú, že sa vozila aj voda v cisterne. Postupne tak ubúdalo obyvateľov majera.

Zánik majera Kupča.

Kedy odišiel posledný obyvateľ nie je presne známe. Spomienky ľudí sa tu rôznia, malo by to byť približne v rozmedzí rokov 1974 – 78. Majer zostal aj naďalej v správe družstva, ktoré využívalo hlavne hospodárske budovy, obytne priestory začali chátrať a postupne zanikali. V roku 1978 prichádza aj k zrušeniu kostola. V roku 1982 mal byť kostol zbúraný, na zásah cirkvi a biskupa Feranca sa kostol nezbúral, cirkev poukazovala na jeho spojitosť so Štefanom Moyzesom. Aj keď kostol zostal stáť, tak zub času a aj činnosť vandalov mali za následok jeho chátranie a postupný rozpad. Samotný majer ešte niekoľko rokov slúžil JRD ako rôzne sklady, sýpky. Zánik majera nie je presne známy, možno ho datovať do obdobia po roku 1989, po zmenách ktoré nastali aj v činnosti poľnohospodárskeho družstva. Podľa spomienok niektorých ľudí tu ešte nejaký čas bol výkup ovocia a zeleniny, možno neskôr ešte nejaký sklad súkromnej firmy.

Najdlhšie prežil kostol.

Po tom ako sa aj družstvo prestalo úplne starať o objekty majeru, tie začali rýchlo chátrať a rozpadať sa. Miesto sa stalo terčom vandalov a objavili sa tu aj bezdomovci. Najdlhšie vydržal objekt kostola, ktorý však tiež čelil vandalizmu. Podľa spomienok ľudí mala byť nejaký čas na kostole aj tabuľka, že je to národná kultúrna pamiatka. Torzo kostola vydržalo do roku 2015, kedy bol definitívne zbúraný. Týmto aktom úplne zaniká majer Kupča, z ktorého zostalo niekoľko fotografii a spomienok starších ľudí, čo tam buď bývali alebo nejakým spôsobom prišli do styku s usadlosťou.