Mýtický vrch v Štiavnických vrchoch sprevádzajú početné legendy a povesti. (3. časť)

Mýtický vrch Sitno patrí k najzáhadnejším miestam Slovenska, s ktorými sa oddávna spojovali početné legendy, povesti či ľudové pesničky. Azda najznámejšia povesť hovorí o zakliatych sitnianskych rytieroch. Sitno malo byť aj priamo bránou do pekla. Jednou z legiend je aj príbeh o templároch na Sitne.

Templári mali na Sitne skryť svoje poklady a tajomstvá.

Legenda o templároch na Sitne je jednou zo sitnianskych legiend. Jej detaily a historické dôkazy sú zahalené tajomstvom. Dodnes nebol oficiálne dokázaný pobyt templárskych rytierov na území dnešného Slovenska. Rád templárov bol založený v 12. storočí po prvom križiackom ťažení a stal sa jedným z najmocnejších a najbohatších rádov stredovekej Európy. Po ich zrušení v roku 1312 kráľom Filipom IV. Francúzskym a pápežom Klementom V. sa o ich pokladoch a tajomstvách začalo šíriť mnoho legiend. Podľa legendy po zrušení rádu niektorí jeho členovia utiekli na východ Európy, kde našli útočisko v odľahlých oblastiach, ako je napríklad aj Sitno v Štiavnických vrchoch. Podľa legendy mali templári údajne skrývať svoje poklady a tajomstvá v jaskyniach a tajných tuneloch pod hradom Sitno. Tieto poklady mali zahŕňať nielen zlato a drahokamy, ale aj vzácne relikvie a dokumenty obsahujúce tajné vedomosti rádu. Templári na Sitne údajne praktizovali aj rôzne rituály, mali tu mať tajné stretnutia.

Templári zanechali na Sitne strážcov, ktorí majú chrániť ich poklady.

Legenda hovorí, že templári zanechali na Sitne strážcov, ktorí majú chrániť ich poklady pred zvedavcami. Títo strážcovia boli duchovia alebo démoni, ktorí mali odstrašovať každého, kto by sa pokúsil poklady nájsť. Jedna časť tejto legendy je aj o bráne do pekla, ktorá má byť vchodom do rozsiahleho podzemného systému pod Sitnom. Tento vchod sa spája s rôznymi mystickými a okultnými tradíciami, ktoré pripisujú templárom. Príbehy o templároch na Sitne sú pravdepodobne produktom 19. storočia, kedy sa v období romantizmu a národného obrodenia začali šíriť legendy a povesti, ktoré mali dodať miestnym pamiatkam a prírodným úkazom tajomnosť a historickú dôležitosť.

Historici a archeológovia neobjavili žiadne dôkazy o templároch.

Sitno a jeho legendy sú príkladom, ako môže niektoré miesto získavať na mystike a príťažlivosti vďaka príbehom, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu, aj keď historické dôkazy sú skôr sporadické, alebo neexistujúce. Historici a archeológovia neobjavili žiadne priame dôkazy o tom, že by templári boli prítomní na Sitne. Legendy o Sitne sú príkladom toho, ako sa história, mýty a ľudová fantázia prelínajú.