Medzi najväčšie prírodné skvosty Poľany patrí 23 metrov vysoký vodopád.

Poľana ukrýva v sebe jeden z najmohutnejších vodopádov, s výškou 23 metrov, v nadmorskej výške 990 m. Vodopád Bystré je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor.

Prístup ku vodopádu je po dvoch trasách, jedna je po náučnom chodníku.

Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré (miestny názov Bystrô) sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej. Vodopád vznikol približne pred 13,5 miliónmi rokov, stuhnutím lávy. Z tej sa vytvorili čierne andezitové bloky, ktoré dnes pripomínajú veľké kvádre, po ktorých steká prameň vodopádu. K vodopádu sa dostanete dvomi spôsobmi. Jedným z nich je od Bystrých vrátok po náučnom chodníku Vodopád Bystrého potoka (náučný chodník začína z Raticového vrchu). Chodník má prírodovedné, kultúrno-historické a environmentálne zameranie. Dĺžka trasy je 4,5 km, s prevýšením 350 m, čas prechodu je približne 2 hod. Počas prechodu sa môžete dozvedieť množstvo informácií, ktoré si prečítate na 11 informačných tabuliach. Túra je nenáročná a je vhodná pre všetky vekové kategórie. Celá trasa vedie príjemným lesným prostredím, popri Bystrom potoku. Pri vodopáde je niekoľko rebríkov a stúpačiek s reťazami, ktorými sa dostanete nad vodopád, kde je príjemné miesto na oddych a aj výhľad do okolia.

Druhá trasa ku Vodopádu Bystré vedie cez lúky a lesy.

Druhý spôsob ako sa dostať k vodopádu je o niečo kratší, asi 4 km s prevýšením 265 m. Trasa začína pri Chate Poľana, odkiaľ vedie po zelenej turistickej trase, cez horské lúky pomenované ako Hukľove lúky. Následne sa dostanete do lesa, cez ktorý prejdete až do doliny Bystrého potoka. Pomedzi sopečné skaly sa dostanete na vrchol vodopádu. Kto má chuť si môže túru naplánovať tak, že si spojí obe trasy vedúce k vodopádu do jednej.

Poľana patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Poľana sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a najvyššie sopečné pohorie na Slovenku. Pohorie vzniklo vulkanickou činnosťou pred 13-15 miliónmi rokov, čím sa tu vytvorila mohutná sopka s priemerom 6 kilometrov a obvodom 20 km. Na Poľane nájdete množstvo chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Od roku 1990 je územie CHKO Poľana biosférickou rezerváciou UNESCO. Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina – kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.