Majitelia hradu dohliadajú na vaše kroky smerujúce na hrad.

Na hrad vedie z parkoviska nad obcou Revištské Podzámčie náučný chodník Majitelia hradu Revište. Od parkoviska na hrad je to nenáročných približne 400 m prechádzky po chodníku, ktorý lemuje 8 informačných tabúľ. Na týchto tabuliach sa dozviete informácie o histórii hradu Revište a jeho majiteľoch.

Stiahnite si appku Revište 3D.

Motorizovaní návštevníci môžu využiť menšie parkovisko v blízkosti hradu, ktoré sa nachádza asi 200 m od reštauračných zariadení pod hradom. Okrem toho, že od parkoviska začína náučný chodník prvou informačnou tabuľou, tak je tu ešte jedna informačná tabuľa. Na tejto tabuli je popísaný návod, ako si stiahnuť aplikáciu a využitie tejto aplikácie pri prehliadke hradu. Vďaka tejto aplikácii sa prenesiete do 17. storočia a virtuálne uvidíte ako hrad vyzeral v čase jeho najväčšej slávy. Zaujímavosťou chodníka je aj to, že osem informačných tabúľ je od seba vzájomne vzdialených 44 krokov. Náučný chodník Majitelia hradu Revište tu bol už niekoľko rokov. V tomto roku bol obnovený a boli osadené nové tabule, na ktorých pribudli nové informácie a fotografie z histórie hradu, ktoré odkryl výskum a bádanie  v archívoch.

Appku Digitálna rekonštrukcia hradu Revište do jeho podoby v 17. storočí, si môžete stiahnuť: Mac App Store a Google Play

Peter z rodu Miškovcov a Matúš Čák Trenčiansky.

Prvá informačná tabuľa vám predstaví počiatky hradu. Prvá písomná zmienka zachytená v archívoch nie je o hrade, ale o území Terra Ryvchke (zem Revištka). Je to obchodná zmluva, kde sa píše, že Revištskú zem odkúpil župan Leustach syn Boršu zo starého rodu Miškovcov od správcov hradu Starý Tekov za 50 hrivien striebra, čo je niečo vyše 12 kg. Presný vznik hradu nie je známy. Podľa dendrochronolickej analýzy najstarších múrov mohol byť hrad postavený začiatkom 14. storočia.

Kasteláni hradu Revište a králi z rodu Anjou.

Na druhej informačnej tabuli sa dozviete, že prvá písomná zmienka o hrade je listina z roku 1331. Hrad mal v tomto období v držbe kráľ Karol Róbert z Anjou, spravoval ho hodnostár bán Ján z rodu Babonič a jeho vicekastelán Michal. Od roku 1339 je známy údaj o poste revištského kastelána, ktorým bol magister Ján, syn Alexandra z rodu Ákoš. Za zmienku stojí aj údaj z roku 1346, kde sa priamo spomína hrad Revište. Je to nariadenie kráľa Ľudovíta I., v ktorom odobral niektoré majetky, ktoré vlastnili jeho pážatá v Novej Bani a pripojil ich k hradu Revište.

Žigmund Luxemburský a šľachtici Ladislav zo Šaroviec a jeho syn Peter Čech.

Tretia informačná tabuľa sa zaoberá obdobím po smrti kráľa Ľudovíta I. a nástupom Žigmunda Luxemburského na uhorský trón. V roku 1391 kráľ Žigmund sa za verné služby odvďačil županovi Temešskej stolice Ladislavovi zo Šároviec, ktorému daroval hrad Revište. Po Ladislavovej smrti hrad aj panstvo zdedil jeho syn Peter Čech, Mačviansky bán, ktorý bol jedným z najvýznamnejších mužov na dvore kráľa Žigmunda. Peter Čech bol kráľov významný bojovník a veliteľ, v roku 1408 bol aj pri zrode rytierskeho Dračieho rádu, ktorého poslanie bol boj proti Turkom a aj ochrana kresťanstva pred husitmi.

Revište v rukách Jána Jiskru, bratríkov a ich premožiteľa Mateja Korvína.

Pri štvrtej informačnej tabuli sa dozviete o rušných časoch po smrti kráľa Žigmunda. Boji o uhorský trón a tým spojenej občianskej vojne. V tom čase prebral hrad Revište po smrti Petra Čecha jeho syn Ladislav Čech ktorý ho vlastnil ešte v roku 1442. Vplyvom vtedajších bojov, je hrad o rok neskôr už v správe kapitána Jána Oškrdu. V roku 1447 preberá hrad šášovský kapitán Peter Koler, v roku 1449 padol do zajatia, pri útoku Huňadyho vojska na Kremnicu. V roku 1456 sa Peter Koler opäť objavuje na poste revištského kapitána. V roku 1465 Petrovi Kolerovi odňal nový kráľ Matej Korvín hrad, o rok neskôr ho udelil ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi zo Sredny.

Revište v rukách Dóczyovcov z Veľkej Lúče.

Informačný panel č. 5 je o období ktoré patrilo Dóczyovcom. V roku 1479 Matej Korvín hrad zálohoval Urbanovi z Veľkej Lúče, jeho bratom Blažejovi, Jánovi a Benediktovi. Týmto sa hrad Revište a celé panstvo dostáva takmer na 200 rokov do rúk Dóczyovcov. Dóczyovci boli známi najmä tým, že robili rôzne problémy. Vyberali mýto aj od mešťanov a obchodníkov, ktorí boli od platenia oslobodení kráľovským privilégiom, tým čo odmietli zaplatiť zhabali tovar. Nerešpektovali taktiež právo mešťanov užívať lesy a drevnú surovinu. V roku 1490 získali od kráľovnej Beatrix za 16 000 zlatých aj blízke panstvá Šášov a Lupču. Po smrti Urbana v roku 1492 užívali jednotlivé panstvá jeho príbuzní. Revište sa stalo sídelným hradom Urbanovho brata Bažeja.

Bašta proti Osmanom a vymretie Dóczyovcov.

Zastavením pri šiestom informačnom paneli sa dozviete viac o konci takmer 200 ročnej éry rodu Dóczyovcov. Od druhej tretiny 16. storočia bol hrad sídlom Mikuláša Dóczyho. Hrad ako sídlo Dóczyovcov postupne stráca na význame, novoveká šľachta sa už viac zdržiavala vo svojich najväčších sídlach, vo svojom panstve. Hradom zostal zväčša už len vojenský význam. V období proti osmanských vojen bol hrad stále významným obranným bodom. V 17. storočí prebehali ešte občasné boje proti Osmanom. V roku 1647 nečakane prepadli Novú Baňu a Žarnovicu. V Žarnovici 4.8.1647 zajali a popravili Žigmunda Doczyho, jeho ženu Efrozínu odvliekli do Carihradu ako otrokyňu sultána. Z otroctva ju vykúpil za 6000 ríšskych toliarov jej švagor Melichar. V polovici 17. storočia vymrel rod Dóczy po meči.

Revište ako súčasť komorských majetkov.

Informačný panel č. 7 sa už zaoberá novodobejšou históriou. Revištské panstvo so svojimi rozsiahlymi lesmi predstavovalo významnú surovinovú základňu pre baníctvo a hutníctvo. V roku 1662 nariadila Dvorská komora vo Viedni, aby revištské panstvo natrvalo prevzala banskoštiavnická banská komora. Panstvo bolo ešte 10 rokov v podnájme banského úradníka Alexandra Durcznyho, od roku 1672 už ho priamo spravovala banská komora. Údržbu hradu mal na starosti hospodársky správca, tzv. polkoráb, ktorý bol zároveň desiatnikom (veliteľom hradnej posádky). V tomto období, v roku 1674 na Žarnovicu a hrad Revište zaútočili kuruci, kaštieľ v Žarnovici vypáli a hrad Revište poškodili. Osud hradu po týchto udalostiach už nie je presne známy. V roku 1682, počas Thökölyho povstania sa pod hradom na lúkach utáborila cisárska armáda, posádku však už mali v žarnovickom kaštieli, nie na hrade Revište. Od dvadsiatych rokoch 18. storočia sa nenašiel zatiaľ už žiadny archívny materiál o tom, že by bol hrad obývaný, udržiavaný. Pravdepodobne od tohto obdobia začal hrad pustnúť a chátrať.

Revište v majetku Štátnych lesov a záchrana hradu.

Posledný informačný panel je už o novodobej histórii. V roku 1871 vydalo uhorské ministerstvo financií dekrét, ktorým majetky a lesy prechádzajú pod správu samostatného Riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici. Zánikom Rakúsko-Uhorska zanikli uhorské riaditeľstvá, lesné majetky prešli pod Ministerstvo pôdohospodárstva novej Československej republiky. Od roku 1999 bol zriadený jeden štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Pred 12 rokmi, presne 27.4.2011 sa konalo v Revištskom Podzámči ustanovujúce valné zhromaždenie Združenia na záchranu hradu Revište (ZnZHR). Základným cieľom združenia je záchrana hradu Revište. Od tohto dátumu až dodnes prebieha neustála rekonštrukcia a obnova hradu. V roku 2016 sa hrad stal oficiálne majetkom mesta Žarnovica. (pozn. v roku 2011 hrad oficiálne papierovo neexistoval, ale takmer aj reálne)

Text článku je v skrátenej forme spracovaný z informačných tabúľ náučného chodníka. Pre podrobnejšie informácie odporúčam sa pristaviť pri jednotlivých informačných tabuliach bohatých na textovú časť a aj mnoho dobových fotografií z histórie.

Z hradu je aj výhľad na historický rybník.

Ak budete na hrade, tak vašej pozornosti pravdepodobne neunikne ani pohľad na rybník pod hradom. Jeho vek je pravdepodobne vyše 500 rokov. Mal ho postaviť Matej Korvín pre svoju manželku Beatrix. Podľa niektorých zdrojov malo ísť o najväčší rybník v Uhorsku. V roku 1768 bol rybník generálne renovovaný (obnovila sa hrádza, na brehoch boli vysadené stromy…). Po rekonštrukcii sa rybník využíval predovšetkým na chov kaprov. V roku 1992 vyhlásili tento rybník za chránený areál, ktorý sa rozprestiera na ploche 23,65 hektára a predstavuje významné hniezdne a migračné územie, predovšetkým vodného vtáctva. Čo sa týka flóry, sú tu mohutné jedince dubov zimných a letných, dosahujúcich priemer 2 – 2,5 metra. Možno sú to ešte tie, ktoré tu boli vysadené v roku 1768.

Prečítajte si o hrade Revište: Hrozilo že zanikne, ale vstal z popola ako bájny vták Fénix.