Kúpele na Horehroní sa začali rozvíjať po roku 1837.
Kúpeľníctvo v Horehronskej obci sa začalo rozvíjať od roku 1837, kedy bol postavený prvý kúpeľný dom. Pred týmto obdobím nie je písomne doložené, že by sa minerálne pramene využívali.
Prvá sezóna v kúpeľoch Brusno sa začala v roku 1838.
Prvýkrát sú pramene písomne doložené v roku 1818 vo farskej kronike v Medzibrode. Ako boli pramene využívané do roku 1837 nie je známe. Predpokladá sa, že pramene boli využívané miestnymi obyvateľmi, drevorubačmi, baníkmi, uhliarmi, ktorí popri nich chodili dolinou potoka Brusnianka denne do práce. Prvá sezóna v kúpeľoch sa začala na jar v roku 1838 a trvala až do roku 1859, kedy kúpeľný dom vyhorel. V roku 1884 sa stal majiteľom v kúpeľov v Brusne banskobystrický staviteľ a projektant Ľudovít Rosenauer. Pre kúpele to bola veľmi významná zmena, ktorá znamenala ich najväčší rozvoj. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov vybudoval kúpeľné budovy, ktoré vytvorili základ kúpeľov, ako ich poznáme takmer až dodnes.
Kúpele počas vlastníctva Ľudovíta Rosenauera zažili najúspešnejšie obdobie.
Ľudovít Rosenauer opravil v prvom rade kúpeľné kabíny. Potom postavil hostinec Kornélia (neskôr Paula) so štyrmi obytnými miestnosťami. V roku 1885 sa pokúsil v artézskom žriedle navŕtať teplý prameň. Hoci do projektu investoval značnú sumu peňazí, teplý prameň sa mu navŕtať nepodarilo. Vďaka Ľudovítovi Rosenauerovi mali brusnianske kúpele prvého stáleho lekára. Bol ním Dr. Jozef Lukácsy, ktorý prišiel do kúpeľov v roku 1892. V Brusne pracoval počas letnej kúpeľnej sezóny. Okrem využívania minerálnych prameňov sa na liečenie používali i ďalšie kúry. Kúpele počas vlastníctva Ľudovíta Rosenauera zažili svoje najúspešnejšie obdobie. Väčšinu vtedajšej kúpeľnej klientely tvorili maďarskí úradníci a obchodníci z Budapešti a okolia. Brusno bolo pre nich lacnejšou a rovnocennou alternatívnou ku vzdialeným Karlovým Varom.
Vznikom Československa sa začala nová éra kúpeľov.
V roku 1913 zmenili kúpele majiteľa. Novým vlastníkom sa stal Adolf Karol Baltzer s manželkou Kornéliou. V rokoch 1914-1915 a 1919-1920 boli kúpele zatvorené. Vznik Československej republiky znamenal pre kúpele novú éru. Na jednej strane stratili rozpadom Rakúska-Uhorska tradičnú maďarskú klientelu, na druhej strane sa im otváral nový priestor vznikom Československa. Pre podobnosť chemického zloženia vôd dostali pomenovanie slovenské Karlove Vary. Vzácne boli aj rozsiahle rádioaktívne rašeliniská, ktoré svojim chemickým zložením prevyšovali rašelinu Františkových Lázni. Tri jednoposchodové hotely ponúkali 150 izieb, vybavených elektrickým osvetlením a vodovodom s pitnou kúrou.
Staré historické kúpeľné domy sa po roku 1986 prestali využívať.
Koniec 2. svetovej vojny zastihol kúpele v zlom technickom stave, ktorý sa zavŕšil požiar v roku 1947. Na obnovu kúpeľov sa podujali Podbrezovské železiarne, ktoré sa v roku 1947 stali ich novým vlastníkom. Komunistický prevrat v roku 1948 odštartoval proces znárodňovania a kúpele v Brusne sa dostali do rúk štátu. Najväčšie zmeny zaznamenali kúpele po roku 1975, kedy sa začalo s výstavbou liečebného domu Poľana. Investorom boli Československé štátne kúpele Sliač a dodávateľom Pozemné stavby, n. p., Banská Bystrica. Po mnohých peripetiách sa prevádzka Poľany začala až v novembri 1985. Liečebný dom mal kapacitu 200 lôžok. Kapacita balneoterapie predstavovala 350 pacientov, čo postačovalo aj pre ambulantných pacientov. Staré historické kúpeľné domy sa v roku 1986 prestali využívať. Dodnes kúpeľným hosťom slúži len kúpeľný dom Poľana. V kúpeľoch sa liečia pacienti s chorobami obehového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva, s chorobami látkovej výmeny, žliaz s vnútornou sekréciou a chorobami z povolania.
Zdroj: Obec Brusno
