Kremnická kamenina sa vyvážala do celého sveta, dnes je takmer zabudnutá.
Kremnická kamenina je spojená s takmer 150 ročnou históriou továrne v Kremnici (1815-1956). Jej výrobky boli uznávané pre ich vysokú kvalitu a tvorivú invenciu a boli expedované do celého sveta.
Kremnická kamenina nahrádzala porcelán.
Na Slovensku sa nenachádzali typické suroviny na výrobu porcelánu, no na výrobu kameniny, prípadne fajansových alebo majolikových výrobkov ich bolo dosť. K výrobe kameniny sa používala ílovitá hlina, táto musela byť dokonale premletá a niekoľkonásobne plavená. Ďalej sa do nej pridával jemne rozomletý živec, kremeň a kaolín. Z dobre prepracovanej hmoty sa potom vyrábali rôzne úžitkové a ozdobné predmety tvarovaním na hrnčiarskom kruhu, alebo odlievaním a vtláčaním do vopred zhotovených modelov. Nasledovalo vypaľovanie pri 1100 – 1200 stupňoch Celzia, glazovanie a potom nasledovala veľmi dôležitá etapa – maľovanie a ozdobovanie vyrábaných predmetov. V kremnickej kameninovej továrni prevládalo ručné maľovanie.
Vznik továrne sa spája s nálezom ložiska hliny v neďalekej Dolnej Vsi.
Vznik továrne na výrobu kameniny v Kremnici sa datuje do roku 1815 a spája sa s nálezom ložiska hliny v neďalekej Dolnej Vsi. Fabrika sa počas svojej takmer 150 ročnej existencie stala významným výrobcom úžitkovej a dekoratívnej kameniny. Mala dôležité postavenie nielen na európskom trhu, ale exportovala aj do Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie, Afriky, na Blízky Východ a do Ázie. Počas svojej existencie vystriedala niekoľkých majiteľov. V polovici 19. storočia sa kremnická továreň pod vedením Jozefa Trangousa považovala za najlepšiu v celom Uhorsku. Najväčší podiel na jej rozvoji mala však firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty, ktorá továreň vlastnila v rokoch 1868 až 1945.
Vo vedení továrne boli od roku 1868 ženy.
Roky 1825 – 1838 boli pre kameninovú fabriku kritické, bolo to obdobie jej úpadku, samozrejme, že v tomto období postupne menila aj majiteľov. Toto obdobie je historikmi dobre doložené a spracované. Prosperita nastala až príchodom nového vlastníka T. Gräfla v roku 1838. V roku 1847 už továreň zamestnávala 50 – 60 ľudí, kremnická kamenina sa najviac expedovala do Pešti, Debrecína, Banskej Bystrice, Trnavy, Banskej Štiavnice, Györu a Banátu. Významným medzníkom pre továreň bol 26. jún 1868, keď továreň kúpila firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty, čím sa táto stala filiálkou sklárne z Katarínskej Huty. Zaujímavosťou je, že vedúcou v Kremnici sa stala Karolína Kossuchová, v roku 1885 ju vystriedala Ida Kossuchová – švagriná Karolíny Kossuchovej.
Vojtech Angyal prispel k popularite kameniny vo svete.
Významné obdobie kameninovej továrne nastalo pri spolupráci s Vojtechom Angyalom v 70. rokoch 19. storočia. Svojou tvorbou pozdvihol najmä výtvarnú úroveň vyrábaných ozdobných a úžitkových predmetov a výrobkov kameninovej továrne. V tom čase sa vyrábal v továrni rozmanitý sortiment. Boli to kvetinové maľované vázy, tanierové súpravy, krčahy na vodu, rôzne tanieriky a mištičky, ozdobné taniere na stenu, dezertné taniere, kanvy, nočníky, misky na ryby, podložky na mydlo, mliečniky, roľnícke džbány, okrúhle vázy s dvomi kohútikmi, oválne vázy, biele anglické taniere, cukorničky, misky na masť, nádoby na ocot, kompótové súpravy, kávové šálky a tanieriky, popolníky, rôzne kvetináče a ďalšie výrobky. V tom čase to bol veľmi široký a na trhu žiadaný sortiment. Práve práce Vojtecha Angyala znamenali pre kremnickú kameninovú továreň veľkú popularitu.
Svetoznáma továreň prešla zložitými obdobiami, nakoniec zanikla.
Zložité časy pre hospodárenie firmy boli v čase hospodárskej krízy. Prišlo obdobie obmedzenia trhu a odbytu výrobkov. Ďalším nepriaznivým obdobím boli vojnové časy. Počas druhej svetovej vojny bola kremnická továreň značne poškodená, po vojne prichádza úpadok firmy. Výmerom Povereníctva SNR pre priemysel a obchod z 31. augusta 1945 bol podnik začlenený pod národnú správu, neskôr bol začlenený medzi poštátnené podniky a prešiel do majetkovej podstaty Slovenských tehelní Pezinok n. p.. Do popredia sa dostávajú lacnejšie výrobky zo skla a porcelánu. Kameninová továreň začína upadať aj z dôvodu zastaraných strojov a technológie. Potrebná modernizácia už do štátneho podniku neprišla a v roku 1956 bola výroba v kameninovej továrni úplne zastavená. Skončila sa tak skoro 150-ročná výroba svetoznámych kameninových výrobkov v Kremnici. Na Slovensku to bola najdlhšie pracujúca výrobňa kameniny.
