Jaskyňu Domica formovala podzemná riečka Styx.
Jaskyňu Domica vytvorila podzemná riečka Styx. Je to najznámejšia a najdlhšia jaskyňa v Slovenskom krase, pri slovensko-maďarskej štátnej hranici. Domica je jedna z najkrajších jaskýň v Európe. Tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v maďarskom Národnom parku Aggtelek – jaskynný systém Domica-Baradla – v celkovej dĺžke 30,5 km, z ktorých jaskyňa Domica má asi 8,5 km. Jaskyňu objavil Ján Majko 3. októbra 1926.
Jedinečným zážitkom v jaskyni je plavba po riečke Styx.
Jaskyňa Domica je prístupná celoročne po dvoch okruhoch (45 min – 780 m a 60 min – 930 m). Dlhší okruh s plavbou po podzemnej riečke Styx (150 m) býva v prípade nepriaznivého stavu vody v jaskyni mimo prevádzky. Vo vstupnom areáli je náučná expozícia archeologických nálezov a sintrovej výzdoby s ukážkami škrapov, krasových jám a jaskýň, jaskynných živočíchov, archeologickými a historickými exponátmi. V exteriéri areálu je expozícia základných typov hornín Slovenského krasu. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 150 m. (táto plavba nie je vždy možná, je závislá od výšky hladiny podzemnej riečky). Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98%.
Jaskyňa je známa archeologickými nálezmi a uhlovými kresbami.
Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.
Veľká katastrofa postihla Domicu v apríli 1977.
Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku 1954, 1955 a 1964. Napríklad v roku 1960 sa po záplave premenili závrty na Silickej planine na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu.
Nový vstupný areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984.
Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty.
