Jaskyňa v Tribečskom pohorí je turistickou atrakciou obce.

Prvá zmienka o Jazvínskej jaskyni v Tribečskom pohorí, pochádza z roku 1893 od polyhistora Andreja Kmeťa. Nazýva sa tiež Debnárová jaskyňa, nachádza pri osade Debnárov Štál patriacej do obce Malá Lehota.

Jazvínska jaskyňa je verejnosti voľne prístupná jaskyňa.

V pohorí Tríbeč je 61 jaskýň, Jazvínska jaskyňa však patrí k tým najznámejším v tomto pohorí. Jaskyňa má dnes dĺžku 44 m, v minulosti to tak nebolo, chodba bola zanesená sedimentom z jej povrchu. Jaskyňa sa čistila v niekoľkých etapách už od roku 1973. Verejnosti je oficiálne voľne prístupná od roku 2019. V jaskyni sa v minulosti našli nálezy hlinených črepov pravdepodobne zo stredoveku. V chodbe jaskyne prebývajú netopiere, preto pre jaskyňu platí zimná uzávera. Okrem ojedinelého výskytu sintrovej kôry sa v jaskyni nenachádza kvapľová výzdoba. V okolí obce Malá Lehota v súčasnosti sú ešte 4 ďalšie menšie jaskyne: Brloh pod Jazvinskou jaskyňou (4m), Jaskyňa v kameňolome (36 m), Ponor Suchého potoka (hĺbka 4 m) a Praženica (hĺbka 3 m).

Jaskyňu sprístupnili jaskyniari v spolupráci s obcou.

Na sprístupnení jaskyne pre verejnosť pracovali jaskyniari z Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti Jedľové Kostoľany spolu s obcou Malá Lehota niekoľko rokov. Predtým bol vstup veľmi obmedzený, dalo sa do nej vstúpiť iba plazením. V lokalite jaskyne boli umiestnené informačné tabule, vybudované oddychové miesto s lavičkami a ohniskom. Ku jaskyni bol vybudovaný nový schodový chodník, ktorým zostúpite priamo ku vchodu do jaskyne. Pre lepší zážitok je vhodné si pribaliť výkonnú baterku. Jaskyňu tvorí horizontálna chodba tiahnuca sa v smere vápencových vrstiev. Z genetického hľadiska predstavuje inaktívnu vrstevno-fluviokrasovú jaskyňu vytvorenú v gutensteinskych vápencoch. Vznikla vplyvom vodných činiteľov na puklinách vo vápencoch stredného triasu.

Jaskyňa je v povesti spájaná so zbojníkmi.

Jaskyňa v Tribečskom pohorí sa spomína už v miestnych povestiach a je publikovaná v A zvony nezvonia (Povesti z Novej Bane a okolia) od Jozefa Hindického, pod názvom Živánska veža.

V povesti sa píše:

…ešte v časoch, keď sa o Lehotách nedalo povedať – toto je Malá a tamto je Veľká, lebo naozaj obe boli iba malými dedinkami, vlastne len osadami. V rozľahlej hore v blízkosti Jedľových Kostolian usadila sa rozvetvená zbojnícka banda, ktorá sa stala postrachom širokého okolia. Zbojníci zaujali i malú pevnosť pri ceste spájajúcej Pohronie s Požitavím. Turňou alebo Živánskou vežou ju nazývali podľa jej okrúhlej, rotundovej vežovej stavby. Pevnôstka bola prakticky nedobytná. Jej tri metre hrubé múry poskytovali svojim majiteľom dostatočnú ochranu. Strieľňami rozmiestnenými na troch poschodiach, na všetky svetové strany, kontrolovali zbojníci úzke údolie rodiacej sa riečky Žitavy. Kapitán s tými najodvážnejšími sa radšej zdržiaval v Skýcove, s ktorým bola Turňa spojená podzemnou chodbou. Pre každý prípad urobil niekoľko tajných východov aj na iných miestach v hore. Jednou s početných chodieb bola pevnôstka spojená i s jaskynnými priestormi na Debnárovom Štále. V čase nebezpečenstva uchýlili sa všetci zbojníci na Turňu, tu sa prenasledovateľov nemali čo báť.

Zdroj: Informačné panely, Obec Malá Lehota