Jaskyňa na hornom Liptove je významnou biospeleologickou lokalitou európskeho významu.

Jaskyňa na hornom Liptove sa svojou dĺžkou radí medzi kratšie, má však bohatú kvapľovú výzdobu. Patrí medzi významné náleziská kostí jaskynného medveďa.

Dĺžka Važeckej jaskyne je 530 m, sprístupnených je 235 m.

Vstupná sieň Važeckej jaskyne bola u miestnych obyvateľov známa už v dávnych časoch. V roku 1922 boli vďaka prieskumu A. Húska a A. Somra objavené ďalšie jaskynné priestory. Provizórne bola jaskyňa sprístupnená v roku 1928, oficiálne mohla verejnosť jaskyňu navštíviť až v roku 1934. Ďalšie jaskynné priestory boli objavené v roku 1952. Následne prešla jaskyňa rekonštrukciou, boli upravené chodníky a inštalovalo sa v jaskyni elektrické osvetlenie. Otvorená po rekonštrukcii bola v roku 1954. Celková dĺžka jaskyne je 530 m, sprístupnených je len 235 m. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Teplota vzduchu v jaskyni je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Prevýšenie prehliadkovej trasy je 5 metrov, nachádza sa tu 88 schodov. Doba trvania prehliadky je asi 25 minút.

Podzemné priestory vznikli činnosťou vôd Bieleho Váhu.

Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb.

Jaskyňa má bohatú kvapľovú výzdobu.

Medzi najpozoruhodnejšie výtvory v jaskyni patrí 2 m vysoký a 80 cm široký kvapľový stĺp, Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami: Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka. Zachovali sa tu kosti medveďa jaskynného, čím sa zaraďuje medzi významné paleontologické nálezisko. Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný nález šťúrovky Eukoenenia spelaea (najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov), čo jaskyňu zaraďuje medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni vyskytujú aj netopiere.

Autom sa dostanete až ku vchodu do jaskyne.

Jaskyňa na hornom Liptove sa nachádza vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne je 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu,  v nadmorskej výške 784 m. Parkovisko sa nachádza pri vchode do jaskyne. V blízkosti jaskyne sa nachádza zastávka autobusu aj vlaku.