Hrozilo že zanikne, ale vstal z popola ako bájny vták Fénix.

Medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom, ak uháňate autom po R1, určite neujde vašej pozornosti zrúcanina hradu. Nad malou obcou Revištské Podzámčie sa rozprestiera na skalnom brale zrúcanina hradu Revište.

Začiatky hradu nie sú presne známe, tak isto aj jeho koniec je obťažné určiť. História hradu sa začína niekedy koncom 13. storočia, o zániku hradu je zatiaľ posledná písomná zmienka v účtovných dokladoch z roku 1701, kde je vyúčtované čistenie komínov na hrade. Z roku 1801 sa zachoval historický opis panstva Revište, kde sa píše že hrad už 100 rokov nie je obývaný a stal sa ruinou.

Po vyše 300 rokoch pustnutia sa začala novodobá história hradu.

Zub času postupne uberal z majestátnosti hradu, ktorého torzo hradných múrov pustošilo počasie a  pohlcovala príroda. Prišiel však rok 2010, nezávisle na seba sa o hrad a jeho prípadnú záchranu začali zaujímať viaceré menšie skupiny ľudí z blízkeho ale aj širšieho okolia hradu. Vďake známej sociálnej sieti ich začala spájať záchrana hradu, až prišlo k stretnutiu týchto ľudí a založili občianske združenie na záchranu hradu. Medzi zakladajúcimi členmi figuruje aj moje meno, v podvečer 27.4.2011 sme sa stretli v reštaurácii Pod hradom, aby sme založili Združenie na záchranu hradu Revište (ZnZHR). Týmto aktom sa začala novodobá história hradu pod vedením predsedu združenia Ratibora Mazúra (pozn. predsedom združenia je dodnes).

Spočiatku to bolo množstvo administratívy, išli sme zachraňovať to čo už vlastne papierovo neexistovalo. Už približne od roku 1763 sa v súpise panstva hrad nenachádza. Tak isto v popise budov panstva z rokov 1839-1858 sa hrad vôbec neuvádza a tak bolo aj v roku 2011. Výbor združenia, členov združenia ale aj ich priaznivcov čakal maratón rôznych stretnutí, rokovaní s úradmi, aby sa podarilo dosiahnuť zlegalizovanie stavby, vysporiadanie pozemkov. Boli to všetko potrebné veci, aby sa vôbec mohlo začať niečo na hrade robiť. V ďalšej fáze bolo potrebné pripraviť aj projekt záchrany hradu v spolupráci s pamiatkarmi a s ďalšími zainteresovanými inštitúciami.

Dobytie hradu v roku 2011.

V lete prišiel deň D, bolo to 21. augusta 2011, kedy sme sa prvýkrát zišli na brigáde, na hrade Revište. V tom čase bolo aj dosť ťažko hovoriť o hrade, keď pod bujnou zeleňou nebolo hradné múry takmer ani vidno. Tak sme sa pustili do boja, aby sme hrad oslobodili od džungle, ktorá ho pohlcovala. Naše zbrane neboli meče a muškety ale motorové píly, krovinorezy, sekery a nožnice. Boj o hrad trval aj druhý deň, kedy sme prelomili obranu hradu a vyčistili od bujnej náletovej zelene väčšinu priestorov hradu.

Našu radosť o niekoľko dní vystriedal smútok. Po správach, že na hrade bolo počuť veľký buchot z padajúceho kamenia. Zistili sme, že spadol jeden z hradných múrov a zasypal takmer celý vchod do hradu. Táto udalosť bola veľká pohroma pre hrad, pri jeho počiatočnej snahe o jeho záchranu. Ani toto nás však nezastavilo, len zmenilo plány pri počiatočných prácach, pri jeho záchrane. Naše nasledujúce brigády a práce boli hlavne len o uvoľňovaní tohto závalu, aby sme čo najskôr opätovne spriechodnili vstup na hrad. Trvalo to takmer tri sezóny, kým sa podarilo premiestniť tony spadnutých skál a ako tak uvoľniť vstupné nádvorie hradu.

Pre zrúcaniny hradov prichádza pomoc štátu.

Od roku 2012 záchrana hradu začala dostávať nový impulz po tom, čo do záchrany hradov sa začal angažovať štát. Ministerstvu kultúry v spolupráci s ministerstvom PSVR sa podarilo vytvoriť fondy, aj s využitím eurofondov. Z týchto mohli čerpať dotácie jednotlivé združenia, ktoré sa venovali záchrane hradov. Peniaze boli určené na nákup materiálu, ale aj na platy pre pracovníkov na hradoch, ktorí boli z radov nezamestnaných. Túto pomoc sa podarilo využiť aj ZnZHR. Na hrade sa vtedy zamestnalo 8 pracovníkov, na niekoľko mesiacov od jari do jesene.

V tomto prvom roku využitia projektu boli práce na hrade zamerané hlavne na už spomínané uvoľňovanie závalu z padnutého múru a taktiež na vybudovanie prístupovej cesty, po ktorej by sa dal voziť materiál na hrad. Dovtedajší úzky turistický chodník, ktorým sa chodilo na hrad týmto požiadavkám nevyhovoval. Medzi tým sa pripravovali aj projekty ďalšej záchrany hradu v spolupráci s odborníkmi, projektantmi, pamiatkarmi, archeológmi. Tak isto bolo treba dotiahnuť majetkové vysporiadanie, vlastnícke vzťahy hradu a pozemkov. Rozbeh záchrany hradu nebol jednoduchý ale chuť, zanietenosť, niekedy až prvky fanatizmu pomohli prekonať počiatočné problémy, prekážky a chýbajúce skúsenosti s takýmto druhom činnosti.

Vezmem kelňu, vodováhu a už múry rastú.

Po prvom roku prác a väčšom zoznámení sa s hradom prichádzajú ďalšie roky, kde už sa začína aj murovať. Rekonštrukciou začínajú prechádzať jednotlivé múry hradu, niektoré sa len zastabilizujú, ale niektoré sa aj nanovo postavia. Tieto stavebné práce sa vykonávajú metódou akou sa to stavalo pri vzniku hradu a aj jeho prestavbách. Jednoducho len hasené vápno, piesok a voda ako spojivo kamenia hradných múrov. Hrad nerástol len do hora ale aj smerom dole. Odstraňujú sa nánosy sute z rozpadnutých múrov, odkopávajú sa rôzne zasypané objekty, miestnosti, torzá múrov a základov, priečok jednotlivých častí hradu.

Medzi tým sa na hrade objavujú archeológovia pri skúmaní týchto odkrytých častí, často sa podarí nájsť aj rôzne artefakty z histórie hradu. Mnohé závaly mali výšku aj 5-7 metrov, čo znamenalo aj značnú pracovnú záťaž, premiestniť množstvo kameňov rôznej veľkosti, piesku a zeminy. Takto vyťažený materiál sa po vytriedení používa spätne pri obnove múrov, vráti sa na miesto svojho určenia, ktoré mal pri pôvodnej výstavbe hradu.

Spočiatku boli stavebné práce zamerané na niektoré múry, aby sa stabilizovali a zamedzilo sa tak ďalším deštrukciám. Postupne v ďalších rokoch začala prebiehať aj nová výstavba. Podľa dostupných archívnych materiálov sa začalo aj s dostavbou múrov, najskôr hradieb, neskôr aj múrov v areáli hradu. Prvou významnejšou investíciou na hrade bola obnova múrov južného paláca, najstaršej stavby na hrade. Trvala dva roky a ako prvá vytvorila určitú siluetu hradu už aj pri pohľade z diaľky.

Po siedmych rokoch záchrany.

Po siedmych rokoch záchranných prác, v roku 2018, som sa spolu s predsedom ZnZHR Ratiborom Mazúrom prešiel po hrade. Zhodnotil výsledky záchrany hradu, čo sa všetko podarilo, aké práce tu prebiehali od roku 2011 až do roku 2018 (viac informácií sa dozviete v priloženom videu). Záchranné práce na hrade sa vyznačujú hlavne obrovskou spotrebou kameňa. Napríklad v priebehu rokov 2017-18 sa vymurovala veľká časť východného múru, ktorý bol takmer celý zrútený. Pri jeho stavbe bolo potrebných 200 m3 kameňa. Múr sa obnovil do výšky takmer 13 m, čím prepojil a stabilizoval južnú časť hradu so severnou.

Na hrade slávnostne otvorili severnú vežu s vyhliadkou.

V predchádzajúcom videu bola severná veža ešte rozostavaná. V závere sezóny 2019 sme sa stretli pri otvorení už dokončenej veže, kde vznikla aj prvá vyhliadka z hradu na šíre okolie. Pri začiatkoch obnovovania hradu to bol možno len sen aktivistov. V sobotu 21.9.2019 ZnZHR slávnostne otvorilo zrekonštruovanú severnú vežu s vyhliadkou a tento sen sa stal skutočnosťou.

Práce na nej trvali 4 roky, za ten čas bolo potrebné premiestniť veľké množstvo sute, kameňov, doslova vykopať túto vežu zo zeme. Následne začali murárske práce, torzo veže ktorej hrozilo zrútenie, stabilizovali a dostavali do dnešnej konečnej podoby. Po otvorení tejto veže si už návštevníci mohli vychutnať krásne výhľady na šíre okolie. Tento deň sa stal najvýznamnejšou udalosťou na hrade za posledných 300 rokov a je zachytený aj na priloženom videu.

Delovej bašte sa vrátila jej pôvodná podoba.

Po otvorení severnej veže prišla na rad rekonštrukcia delovej bašty. Delová bašta tvorila vstup do horného hradu. Bola postavená až v neskoršej dobe, predtým vstup do horného hradu bol cez padací most, základy ktorého sa našli v dolnej časti tejto bašty. Rekonštrukciou sa delovej bašte vrátila jej pôvodná podoba do výšky tretieho podlažia.

Na dvoch podlažiach vznikli miestnosti, v ktorých bola inštalovaná výstava fotografií venovanej záchrane hradu pri príležitosti 10. výročia záchranárskych prác. Tretie podlažie tvorí skrytú strechu, čím sa vytvorila pekná vyhliadka z hradu na celé šíre okolie. Po severnej veži to bola už druhá vyhliadka na hrade. Delová bašta bola v minulosti vyššia, avšak nie je známa jej podoba, tak bola ukončená bez viditeľnej strechy.

Na hrade pribúdajú miestnosti

Posledné sezóny sa sústredili aj na dotvorenie a obnovenie interiéru južného paláca. Podarilo sa už obnoviť dve pivničné miestnosti, kde sa vybudovali nanovo prepadnuté klenbové stropy. Bola to náročná práca, len odťaženie sutiny si vyžiadalo takmer tri sezóny a stavba klenby v oboch miestnostiach trvala dve sezóny. Tieto priestory chce združenie v blízkej budúcnosti aj využiť. Jednu miestnosť na rôzne menšie spoločenské akcie pre členov združenia ale, aj pre návštevníkov. Druhá miestnosť bude slúžiť ako expozícia zaujímavých kamenných ozdobných nálezov na hrade.

Nečakaný nález na hrade.

V závere sezóny 2022 a začiatkom sezóny 2023 sa na hrade podaril objaviť nečakaný nález o ktorom nebola informácia ani v známych archívnych materiáloch. Pri archeologickom výskume v bránovej budove medzi prvým a druhým predhradím objavili vlčiu jamu, v ktorej bol v minulosti zabudovaný padací most. Momentálne prebiehajú stále práce na jej odkrývaní, následne by sa malo začať s jej rekonštrukciou.

Na hrade nie sú len kamene.

Počas prác na hrade sa nájde aj množstvo archeologických artefaktov. Veľké množstvo je rôznych črepov, kovových predmetov. Našlo sa už aj niekoľko starých mincí, rôznych kovových súčasti oblečenia alebo dennej potreby.

Občas sa však nájdu aj významnejšie alebo aj objemnejšie predmety. Medzi takéto zaujímavé nálezy patria aj kamenné gule, ktoré tvorili protizávažie padacieho mosta.

Veľmi zaujímavý bol napríklad aj kamenný portál s erbom, nezriedka sa vyskytnú aj kachlice s rôznymi motívmi.

Všetky nálezy sa zatiaľ zväčša nachádzajú v depozitoch. Je predpoklad, že časom sa niektoré vrátia späť na hrad a budú súčasťou stálej expozície priamo v niektorých priestoroch na hrade.

Záchrana hradu nie je len práca.

Počas rekonštrukcie hradu sa členovia združenia venujú okrem záchranných prác aj sprievodným podujatiam, na prilákanie návštevníkov počas letnej turistickej sezóny. Výťažok z týchto podujatí pomáha tiež pri záchrane hradu. Spočiatku to boli rôzne akcie, až sa z toho vykryštalizovala ustálená ponuka niekoľkých podujatí.

Začiatok sezóny na hrade sa otvára v závere marca akciou – svietenie medzi hradmi na Pohronskej hradnej ceste. Veľmi obľúbená je akcia pre deti – King Race, prekážkový beh na hrad. Popularitu si už získal aj hrnčiarsky jarmok Glgáč na hrade, kde sa vždy predstavia rôzni hrnčiarski majstri. Hrnčiarstvo má v regióne už dlhú tradíciu, centrom hrnčiarstva bol neďaleká obec Brehy.

Ak chcete stretnúť strašidlá na hrade, tak je na to príležitosť pri akcii Noc hradov a zrúcanín. Nie je to však len o strašidlách ale aj o rytieroch, kaukliaroch, šašoch a zaujímavom nočnom programe.

Počas sezóny sa na hrade odohraje aj niekoľko večerných divadelných predstavení. Od mája do septembra sa raz do mesiaca konajú komentované prehliadky hradu oživené vystúpením historickej skupiny Rytieri Vir Fortis.

Ak máte niekto záujem aj osobne pomôcť pri záchrane hradu, môžete tak urobiť počas sezóny, na sobotných dobrovoľníckych brigádach. Konajú sa približne každý druhý týždeň. Z vlastnej skúsenosti môžem doplniť, že sa tu vždy pri týchto brigádach zíde skvelá partia.

Pri poslednej návšteve hradu, počas druhej tohtoročnej brigády na hrade, som nahral video reportáž s predsedom ZnZHR Ratiborom Mazúrom. Najprv sme v krátkosti prešli minulú sezónu 2022, čo sa stihlo urobiť na hrade. Dozvedieť sa môžete aj čo sa pripravuje na hrade v tejto sezóne 2023.

Slovo autora článku na záver.

Bol som pri zakladaní ZnZHR v roku 2011, tak isto aj na prvej dvojdňovej brigáde v auguste 2011, sporadicky aj na neskorších akciách. Keď si premietnem v hlave obraz hradu vtedy a prídem na hrad dnes, tak skutočne hrad vstal z popola ako bájny vták Fenix. Je to neskutočná zmena aká sa tu udiala za 12 rokov záchrany hradu. Už len klobúk dole pred všetkými, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o tento stav premeny hradu Revište.

Na záver želanie aby takých fanfár a prípitkov ako je v priloženom videu bolo na hrade ešte čo najviac.