Hrhovský vodopád je najväčším a najvýdatnejším vodopádom v Slovenskom krase.

Hrhovský vodopád je atrakciou malej obce Hrhov. Nie je veľa obcí na Slovensku, čo sa môžu pochváliť 15 m vysokým vodopádom uprostred obce medzi domami. Podobnú vodnú atrakciu má aj obec Lúčky, na Liptove.

Vodopád je výnimočný tým, že sa nachádza priamo v obci, medzi domami.

Hrhovský vodopád je najväčším a najvýdatnejším vodopádom v oblasti Slovenského krasu. Výnimočný je aj tým, že sa nachádza priamo v obci, medzi domami. Napájaný je vyvieračkou Féj (známa aj ako Hrhovská vyvieračka, alebo vyvieračka Veľká hlava). Vyvieračka pramení priamo nad obcou, pod krasovou planinou Horný vrch v nadmorskej výške 225 m, a vlieva sa do neďalekých Hrhovských rybníkov. Vyvieračka je výtok krasových vôd z podzemia na zemský povrch. Počas činnosti vyvieračky sa neustálym usadzovaním travertínu vytvorila až 16 metrov hrubá vrstva svetlo hnedého travertínu, ktorého vek sa odhaduje na takmer 5 000 rokov.

Okolie vodopádu tvorí upravená oddychová zóna.

Terajšia podoba vodopádu vznikla viac menej aj ľudskou činnosťou. V lokalite bol v minulosti kameňolom, ťažil sa tu travertín, ktorý sa využíval na stavebné účely. Vodopád tak padá do odťaženej časti bývalého kameňolomu. Voda vyvieračky Féj v minulosti poháňala 4 mlyny. Dnes vyvieračka zásobuje obec pitnou vodou. Hrhovský vodopád je dobre dostupný. V obci vás k nemu navigujú informačné tabule. Okolie vodopádu tvorí upravená oddychová zóna s lavičkami, do ktorej vstupujete cez drevenú bránu s môstikom cez potok. Lokalita je aj významných archeologickým náleziskom, bolo tu nájdených aj viacero skamenelín. Návšteva vodopádu je vhodná pre malé deti a je zvládnuteľná aj s detským kočíkom.

V neveľkej obci sú dva kostoly, oba sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Jednoloďový kalvínsky kostol reformovanej cirkvi z roku 1785, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Organ pochádza z budapeštianskej dielne Sándora Országa z roku 1886. Druhým kostolom je kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý patrí rímskokatolíckej cirkvi, je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Pôvodný gotický kostol pochádza z 13. storočia, v 19. storočí prešiel prestavbou. V interiéri kostola sa nachádza gotický epitaf Juraja Bubeka z ružového mramoru, datovaný do roku 1390. V areáli kostola sa nachádza kaplnka a pozostatok opevnenia s hranolovou vežou zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1263.