Hrádok pod Vtáčnikom
|

Hrádok pod Vtáčnikom patrí medzi turistické atrakcie v pohorí Vtáčnik.

Hrádok pod Vtáčnikom je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Je to atraktívne miesto pre lezenie, vyhliadkové miesto pre turistov, ktorého história osídlenia siaha až do roku 1000 pred n. l.. V nedávnej minulosti sa tu nachádzal aj kameňolom.

Vrchol Hrádku
Vrchol Hrádku. Fotoarchív: František Kovár

Hrádok pod Vtáčnikom je vyhľadávaný skalolezcami aj turistami.

Hrádok pod Vtáčnikom je lokalita, ktorej dominantu tvorí skalný masív s kolmými skalnými stenami. Skalný masív sa nachádza nad Náučným chodníkom Vtáčnik, z ktorého k nemu vedie odbočka. Na samotný vrchol vedie zaistená cesta s niekoľkými rebríkmi a reťazami. Charakter skalných andezitových stien vysokých až 100 m robí z lokality jednu z najväčších lezeckých oblastí na Slovensku. Je tu vybudovaných okolo 80 zaistených aj nezaistených lezeckých ciest. Prístup na Hrádok je najlepší z prievidzskej strany, z Gepňárovej doliny, po Náučnom chodníku Vtáčnik. Z opačnej strany je prístup na Hrádok z hrebeňa pohoria Vtáčnik, z Ponitrianskej magistrály. Z čoho vyplýva možnosť prechodu pohoria Vtáčnik na žarnovickú stranu, alebo na najvyšší vrch pohoria s rovnomenným názvom. Hrádok je aj zaujímavé výhľadové miesto na okolité vrchy, západnú časť pohoria Vtáčnik, samotný hrebeň Hrádku alebo Bystričiansku dolinu. Výhľady sú krásne, fotogenické a aj romantické, hlavne pri východe alebo po západe slnka.

Výstup po rebríku
Výstup po rebríku. Fotoarchív: František Kovár

História osídlenia Hrádku siaha do roku 1000 pred n. l..

Hrádok je lokalita, ktorá sa vyznačuje aj archeologickými nálezmi. Okolo roku 1000 pred n. l. tu bolo vybudované hradisko, ktoré malo slúžiť ako úkryt pred nepriateľom. Postupom času sa tu striedali rôzne kultúry a v 9. storočí toto miesto osídlili Slovania. Hradisko sa nachádzalo na hornej plošine andezitového brala, sú tu ešte mierne badateľné aj valy, v ktorých boli zistené brány do opevneného areálu. Približne v 13. storočí tu stála aj strážna obytná veža štvorcového tvaru o veľkosti 9,5 x 9,8 m. Dodnes vidno miestami nad úrovňou terénu pravidelne poukladané kamene, ktoré sú pravdepodobne zvyškami stavieb.

Skalné okno
Skalné okno. Fotoarchív: František Kovár
Strmé skalné steny
Strmé skalné steny. Fotoarchív: František Kovár

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *