Hradný areál je dominantou historického banského mesta.
Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine, nad centrálnym námestím Kremnice. Je to komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne v priebehu troch storočí, od polovice 13. do konca 15. storočia. V roku 1970 bol hrad ako ojedinelá architektonická pamiatka stredovekého osídlenia a opevnenia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
História hradu siaha do 13 storočia.
Územie hradného kopca patrilo k dvom miestam najstaršieho osídlenia v meste. Hradný kopec mal pôvodne vzhľad nízkej homole. Obopínal ho prstenec opevnenia v podobe jednoduchej kamennej hradby. Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Časom v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby, v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu. Pri prvej prestavbe vybudovali dvojitý prstenec hradieb. Súčasne s hradbami postavili na severe vstupnú vežu, na západnej strane postavili malú vežu, dokončenú najneskôr pred rokom 1380 a na východe k parkánovému múru pristavili polkruhovú baštu. Druhú gotickú prestavbu hradu začali v druhej polovici 15. storočia. Jej súčasťou boli najmä terénne úpravy hradného areálu a prestavba opevnenia, aby bolo účinnejšie pred strelnými zbraňami.
Severná veža a vstupná brána zo severu.
Opevnenie predstavuje dvojitý gotický hradbový múr, na severnej strane umiestnenou vstupnou bránou. K bráne vedie ponad hlbokú priekopu kamenný most. Na jeho mieste stál pôvodne padací most, ako nasvedčuje obdĺžnikový výrez okolo portálu s otvormi pre povrazy. Brána má tvar hranolovej veže so strieľňami pôvodne umiestnenými na všetkých stranách. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúci olej. Severná veža pozostáva z troch poschodí. Na spodnom poschodí sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na prvom a najvyššom poschodí strážcovia, ktorí chránili severný vstup do areálu.
Karner svätého Ondreja je najstaršia stavba v Kremnici.
Na hradnom nádvorí vľavo za bránou stojí najstaršia stavba v meste, karner z druhej polovice 14. storočia. Je to kruhovitá stavba, ktorá sa skladá z dvoch častí – kaplnky a kostnice. Spodná časť zapustená do zeme, má pôvodne šesťdielnu románsku klenbu s hranolovými rebrami. Táto časť bola kostnicou, do ktorej sa ukladali kosti vykopané na cintoríne zo starších hrobov. Horná časť bola v 14. storočí goticky prestavaná. Má rovnako šesťdielnu rebrovú klenbu, na ktorej svorníku je umiestnený banícky znak. Výzdobu tvoria fresky s motívmi života a mučenia svätého Erazma.
Banícka bašta vznikla prestavbou hradnej kaplnky.
Za karnerom stojí tzv. banícka bašta, ktorá má v polkruhovom základe polygonálnu časť. Päťboký pôdorys tejto časti, valcovité prípory v rohoch a gotické okná nasvedčujú tomu, že táto časť bola asi v prvej polovici 15. storočia stavaná ako presbytérium hradnej kaplnky. Išlo o kaplnku Narodenia Panny Márie, ktorú dal postaviť mešťan Langsfelder. Mala podobu neveľkej stavby s krátkou loďou a polygonálnym presbytériom. Stavba existovala iba krátko, zrejme už v 16. storočí musela ustúpiť vojenským účelom v dôsledku tureckej hrozby. Jej loď zbúrali a presbytérium zmenili na otvorenú baštu.
Kostol svätej Kataríny je ústrednou stavbou hradného komplexu.
Ústrednou stavbou je neskorogotický dvojloďový kostol svätej Kataríny. Je to stavba s pomerne krátkou, ale širokou loďou, s dlhým presbytériom, dvoma kaplnkami a s mohutnou vysokou vežou. Veža kostola bola veľmi poškodená pri požiari v roku 1560, preto bola dostavaná neskôr v renesančnom slohu. Roky dostavby sú vytesané do nárožných kameňov. Vo vrchnom poschodí veže bývala strážnica, slúžiaca na pozorovanie mesta i okolia a ohlasovanie zvukovými signálmi nielen čas, ale i poplachy pri požiaroch alebo nepriateľských útokoch. Kostol je zasvätený svätej Kataríne, ktorá je aj patrónkou mesta Kremnica. Bol dostavaný v roku 1488 v gotickom štýle, neskôr bol barokovo upravený a na konci 19. storočia neogoticky pod vedením Franza Storna v duchu purizmu. V kostole sa nachádza päť neogotických oltárov z lipového dreva pozlacovaných lístkovým zlatom. Štyri sú krídlového typu – hlavný oltár svätej Kataríny, svätého Jozefa, svätej Anny a Svätého kríža. Piaty oltár Panny Márie je skriňového typu.
Do veže umiestnili najväčší renesančný zvon Urban, odliaty Petrom Gräfom v roku 1588.
Neďaleko veže kostola stojí ďalšia bašta, známa ako Hodinová veža. Je to štvorpodlažná hranolovitá stavba, jej jadro je z prvej polovice 13. storočia. V 14. storočí siahala iba do výšky tretieho poschodia. Klenby, ktoré sa nachádzajú na prízemí, sú zo 16. storočia. Poschodie určené pre zvony bolo nadstavené až o 100 rokov neskôr. Umiestnili sem najväčší renesančný zvon Urban, odliaty Petrom Gräfom v roku 1588. Veža dostala meno podľa hodín umiestnených na druhom poschodí v 18. storočí. Tieto hodiny boli neskôr premiestnené na vežu kostola sv. Kataríny.
Stará radnica a schodisková bašta.
Oproti portálu kostola stála na južnej strane opevnenia stará radnica. Postavili ju okolo 15. storočia do cvingru hradieb, medzi hlavný a parkánový hradobný múr. Mestská rada tu zasadala až do roku 1560. Po tomto roku tu bol uložený mestský archív až do polovice 18. storočia. V roku 1898, po predchádzajúcom vážnom narušení statiky budovy v roku 1894, zbúrali jej hornú časť. V tesnom susedstve starej radnice stojí schodisková bašta, kedysi nazývaná aj farskou baštou, pravdepodobne preto, že v nej býval v 14. a 15. storočí mestský farár. Schodisko v nej bolo postavené v 15. storočí. Dnešné kryté schodisko pochádza z 18. storočia. Veža bola prestavaná v 19. storočí.
Zdroj: Wikipédia
