Hrad bol vybudovaný na brale Orlia skala.
Hrad Šášov bol vybudovaný na brale Orlia skala, v nadmorskej výške 340 m. Skalné bralo sa týči priamo nad riekou Hron. V minulosti hrad strážil križovatku ciest popri Hrone v smere na Zvolen, v smere na Kremnicu a Hronský Beňadik.
Kedy bol hrad postavený nie je presne známe.
Počiatočná história hradu nie je presne známa, sú to skôr dohady a legendy. Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vanča (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent. Či hrad aj postavili za zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Neskoršie sa hrad stal kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni. V rokoch 1320-1329 boli na Šášove hradnými kastelánmi štiavnickí komorní grófi Ján a Imrich Bečej. Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imricha Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár). Počas pôsobenia na hrade si Imrich Bečej násilne privlastnil 6 dedín, patriacich Štiavnici. V období keď bol na hrade kastelánom Ladislav Köbölkuthy, podarilo sa Štiavničanom dosiahnuť vrátenie dedín, ktoré im boli ukradnuté. Stalo sa tak po zásahu kráľa Ľudovíta, ktorý dňa 21.4.1352 vydal rozkaz na ich vrátenie mestu Štiavnica.
Kasteláni hradu často plienili okolité dediny a majetky.
O ďalších kastelánoch je tiež známe, že často plienili dediny a poškodzovali majetky v hronsko-beňadickom opátstve. Medzi takých patrili aj kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373). V roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj. K ďalšej zmene prišlo v roku 1393, kedy ho kráľ zamenil za hrad Šariš s Jurajom zo Štítnika. Kráľ Žigmund v roku 1424 daroval hrad svojej manželke, kráľovnej Barbore. Kráľovná Barbora, o ktorej sa hovorí aj ako o čiernej kráľove, vlastnila v tom čase viacero hradov na území dnešných Čiech a Slovenka. Podľa archívnych dokumentov je doložené, že nejaký čas sa priamo zdržiavala na hrade Šášov. V rokoch 1441-1447 bol kastelánom Šášova Peter Koller. Za kráľa Ladislava V. boli kastelánmi Šášova Peter Korláthi a Štefan Seči. Po smrti kráľa Mateja, v roku 1490 vdova darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dóczymu.
Po roku 1708 hrad začal postupne zanikať.
Rod Dóczyovcov vlastnil hrad až do roku 1647. V tomto období bol hrad prestavaný na opevnené renesančné šľachtické sídlo, zabezpečené predhradím. Následne hradné panstvo v roku 1650 získal Gašpar Lippay. V roku 1677 hrad dobyli vojská Imricha Thökölyho. Po porážke povstalcov bol hrad Šášov dobytý cisárskymi vojskami, čím mal byť v roku 1708 zničený. Podľa novších archívnych výskumov sa našli dokumenty, ktoré hovoria, že po tomto roku bol hrad používaný na vojenské účely, neskôr už tam bola len stráž. Záznam z roku 1808 už hovorí o zrúcanine hradu. Odvtedy hrad už nebol nikdy obnovený a chátral až do roku 2003, kedy vzniklo Združenie na záchranu hradu Šášov (ZnZHŠ). Pod hradom, pri začiatku výstupu na hrad, ZnZHŠ zriadilo v roku 2008 dom s pamätnou izbou a malým múzeom. Tu si môžete prezrieť etnografickú výstavu, menšie nálezy z hradu, dozviete sa aj viac o histórii a súčasnosti hradu.
Poznámka redaktora: Počas niekoľkých posledných rokov som sa zúčastnil pri záchranných prácach na hrade a vítal návštevníkov v múzeu pod hradom. Tento rok som sa už viac venoval hradu Revište.
