Holíčska svätyňa pripomína svetoznámu anglickú pravekú stavbu.

Holíčska svätyňa, ľudovo nazývaná Holíčsky Stonehenge – rondel s megalitmi, je archeologická lokalita pripomínajúca svetoznámu anglickú pravekú stavbu. Zachované časti kultových kameňov sa nachádzajú v holíčskom lapidáriu.

Rondel s megalitmi pripomína svetoznámu anglickú pravekú stavbu.

V roku 1988 bola v intraviláne mesta Holíč pri výstavbe sídliska SNP, v priestore pod Kalváriou objavená praveká svätyňa. Súbor kultových kameňov z nej je v súčasnosti umiestnený v lapidáriu, v parku administratívnej budovy Mestského úradu a Základnej umeleckej školy v Holíči. Vytvára tu zostavu kamenných slnečných hodín. Vo verejnosti je známy najmä pod menom Holíčske Stonehenge, nakoľko mnohým pripomína práve túto svetoznámu anglickú pravekú stavbu.

Kameňov v lapidáriu je 21, s výškou do 6,8 m.

Holíčska svätyňa bola tvorená deviatimi stavbami, ktoré boli umiestené na plochách zahĺbených pod úroveň terénu a boli obklopené hlbokými kruhovými priekopami. Komplex deviatich svätýň bol obohnaný jednou spoločnou kruhovou priekopou. Kamene v lapidáriu v počte 21 o rozmeroch do výšky 6,8 m, pochádzajú z jednej z týchto deviatich svätýň. V nej boli zoradené vo dvoch kruhoch, v ich strede bol najväčší kameň, v súčasnosti ústredný kameň v lapidáriu. Väčší kruh s 12 kameňmi mal priemer 23 metrov. V menšom kruhu sa nachádzalo 8 kameňov. Časť kameňov bola dekorovaná obrazmi nástrojov a mytologickými scénami.

Kresby a plastiky sú mimoriadne cenným kultúrnym dedičstvom.

Praveké svätyne boli pôvodne často tvorené len priekopami a násypmi, ktorých účelom bolo oddeliť posvätné miesto od ostatného sveta. V západnej Európe sa tamojšie kultové miesta ohraničené kruhovými valmi a priekopami premenili na kultové miesta megalitického typu, teda na objekty doplnené veľkými kameňmi, často dopravenými z veľkej vzdialenosti. V strednej a východnej Európe je doteraz známy len jediný prípad takejto stavby, a to v Holíči. Súbor kameňov z Holíčskej pravekej svätyne je navyše cenný tým, že na jeho jednotlivých kameňoch sa nachádzajú kresby a plastiky, ktoré predstavujú rôzne nástroje, zvieratá a postavy ľudskej podoby. Tieto kresby a plastiky sú mimoriadne cenným kultúrnym dedičstvom a zdrojom poznatkov k pravekej mytológii.

Charles-Tanguy Le Roux zaradenie svätyne do stavieb megalitického typu.

V máji roku 2004 lokalitu navštívil na pozvanie ministerstva zahraničných vecí SR a Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku významný francúzsky špecialista na prehistóriu a megalitické pamiatky Charles-Tanguy Le Roux, ktorý potvrdil pravosť a správnosť zaradenia Holíčskej svätyne do okruhu stavieb megalitického typu. Charles-Tanguy Le Roux vyštudoval archeológiu, je autorom mnohých výskumov a publikácii na tému megalitickej kultúry, najmä v neolite a poradcom pre ministerstvo kultúry v rámci pamiatok Carnacu a jeho okolia. Vek celého komplexu svätýň v Holíči sa odhaduje na cca 5 500 rokov. Kresby na kameňoch sú podľa prof. Le Rouxa datované najneskôr do doby železnej. Samotná kamenná kultová stavba je oveľa staršia.

Zdroj: Wikipédia