Harmanecká jaskyňa sa vyznačuje veľkosťou priestorov, mohutnosťou a farbou kvapľovej výzdoby.
Harmanecká jaskyňa sa vyznačuje veľkosťou priestorov, o čom sa môžete presvedčiť už pri vstupe do jaskyne. Vstupný priestor tvorí priepasťový otvorený dóm, ktorý sa nazýva Izbica. V minulosti tento priestor využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí. Miestnym obyvateľom bol známy od nepamäti.
Harmaneckú jaskyňu prezývajú aj Bielou jaskyňou.
Harmanecká jaskyňa je národná prírodná pamiatka. Chránené územie v južnej časti Veľkej Fatry západne od Dolného Harmanca bolo vyhlásené v roku 1972 na ochranu fluvio-krasovej jaskyne puklinovo-rútivého typu v nadmorskej výške 821 m a 260 m nad dnom doliny, vo svahu Kotelnice. Vo dvoch výškových úrovniach sa vyskytujú chodby, siene a dómy, ktoré sa formovali rozširovaním puklín činnosťou vody, odrobovaním a rútením skál hlavne na ich križovatkách. Majú bohatú kvapľovú výzdobu, jazierka s výskytom bieleho mäkkého sintra. Harmaneckú jaskyňu prezývajú aj Bielou jaskyňou, pretože je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Očaria vás biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza v Dóme Pagod. V rozsiahlych dómoch a sieňach jaskyne prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom.
K objaveniu nových podzemných priestorov prišlo postupne po roku 1932.
Skúmaním Izbice a hľadaním ďalších jaskynných priestorov sa zaoberal vtedy len 18 ročný Michal Bacúrik. V jednom mieste natrafil na malý otvor, cez ktorý bolo cítiť prievan. Tento otvor začal prekopávať, až sa mu po 14 dňoch namáhavej práce podarilo dostať do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Paradoxom mladého objaviteľa bolo, že dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. V roku 1938 boli V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom objavené ďalšie priestory a to Dóm pagod, Riečisko. Neskôr pribudli Gotický dóm a Bludný dóm. Počas 2. svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti v roku 1950.
Ku jaskyni vás privedie náučný chodník.
Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica. Celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 720 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C. Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec – Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa dostanete po serpentínovom náučnom chodníku v dĺžke 1,5 km s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min., pre niektorých návštevníkov môže byť mierne namáhavý, preto je vhodné si zvoliť časovú rezervu na oddych pred vstupom do jaskyne, nakoľko v jaskyni na vás čaká zasa 1042 schodov. Jaskyňu si prejdete 60-minútovou prehliadkovou trasou.
V jaskyni žije až 11 druhov netopierov.
Počas prehliadky sa môže stať, že natrafíte na obyvateľov jaskyne. Harmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Z jaskynných netopierov tu boli pozorované najmä podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythii). Celkovo je tu zaznamenaných 11 druhov netopierov. Z bezstavovcov sú najvýznamnejšími mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans.
