Fiľakovský hrad je dominantou mesta na južnom Slovensku.
Fiľakovský hrad je na mieste, ktoré bolo podľa archeologických nálezov osídlené už v dobe medenej, približne 3 500 rokov pred naším letopočtom. Zrúcanina stredovekého hradu je dominantou mesta Fiľakovo, prvá písomná zmenka o hrade pochádza z roku 1242.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1242.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že osídlenie tohto miesta siaha až do Medenej doby, približne 3500 rokov pred našim letopočtom. V 12. storočí tu už pravdepodobne stál kamenný hrad, ktorý v roku 1242 úspešne odolal tatárskym nájazdom, čo potvrdzuje prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade. Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom a val s palisádami. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi inými v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu – kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. Vojská kráľa Mateja Korvína v roku 1483 dobyli hrad a vyhnali z neho Štefana Peréniho.
Fiľakovský hrad obývali 39 rokov Turci, vládli Fiľakovskému sandžaku.
Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno. Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov dostal v roku 1554 do rúk Turkov, ktorí sa v ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku 1593. Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, následne ho však obsadilo vojsko Štefana Bočkaia. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vyžadovali rýchle a opakované opravy, v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619.
V roku 1682 Tököli za výdatnej podpory Turkov dobyl hrad.
V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali Bethlenove vojská. Kapitánom hradu bol Tomáš Bosnyák de Magyarbel. Počas Rákociho povstania, keď bol kapitánom František Vešeléni obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža. Na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu Adam Vešeléni, od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I.. Od roku 1667 to bol Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry. Počas protihabsburgského povstania na hrad v roku 1678 zaútočil Tököli, ale nedobyl ho. V roku 1682 sa Tököli za výdatnej podpory Turkov sústredil na opätovné dobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy Fiľakovský hrad je v ruinách.
V Bebekovej bašte sa v roku 2007 otvorilo Hradné múzeum.
O históriu hradu a jeho zachovaní sa začalo intenzívne uvažovať v roku 1941, keď františkánsky páter König založil prvú Hradnú komisiu. Plány na zriadenie múzea sa však pre vojnové udalosti neuskutočnili. Od roku 1972 sa začala konzervácia hradných ruín. Oživenie myšlienky múzea sa udialo v roku 2005, po rekonštrukcii Bebekovej bašty sa v apríli 2007 otvorilo Hradné múzeum vo Fiľakove. V roku 2017 Hradné múzeum rozšírilo a zmodernizovalo svoje zbierky a muzeálne priestory.