Dve jaskyne na strednom Slovensku sú spájané s temnou minulosťou.
Obe zaujímavé jaskyne na strednom Slovensku sa nachádzajú tesne vedľa seba, v horách nad Banskou Bystricou. Podľa archeologických nálezov je možné predpokladať, že sa tu praktizovali obetné rituály, alebo dokonca rituálny kanibalizmus.
Jaskyne boli osídlené v mladšej a neskorej dobe bronzovej.
Vrch Hrádok nad mestom ukrýva na svojom svahu dva prírodné útvary patriace do komplexu tzv. Sásovských jaskýň. Jaskyňa Kaplnka a Netopieria jaskyňa sú zaujímavé nielen svojou geologickou stavbou, ale aj históriou a archeologickými nálezmi. Obe jaskyne boli osídlené v mladšej a neskorej dobe bronzovej obyvateľmi lužickej kultúry okolo roku 1000 pred Kristom. Z doby bronzovej pochádzajú nálezy, ktoré jaskyniam pripisujú temnú minulosť. Našli sa tu ľudské lebky so zámerne spôsobenými otvormi, taktiež aj detské lebky s poškodenými sánkami. Podľa archeologických nálezov sa možno domnievať, že sa tu praktizoval rituálny kanibalizmus, čo v tých časom nebolo až tak výnimočné. Archeologické nálezy dokladajú osídlenie jaskýň aj v dobe sťahovania národov.
Jaskyňu Kaplnka tvorí 15 metrová priestranná sieň.
Jaskyňa Kaplnka sa nachádza na západnom svahu v nadmorskej výške 695 m. Vchod do jaskyne tvorí portál vysoký 2,7 m a široký 3 m. Za vstupným portálom sa nachádza priestranná sieň dlhá 15 m. Jaskyňa je presvetlená ešte druhým menším otvorom, čím sa vytvára súmerné osvetlenie po bokoch oltárovitého skalného piliera. Táto kompozícia vytvára dojem mystického kultového miesta, čo vytvorilo pomenovanie jaskyňa Kaplnka. Jaskyňa je bez krasovej výzdoby.
V Netopierej jaskyni sa našli aj kosti jaskynného medveďa.
Netopieria jaskyňa je dlhá 57 metrov a jej priestory tvoria väčšie aj menšie siene, nachádza sa tu aj jazierko, miestami vidno aj zväčša pozostatky krasovej výzdoby. Táto výzdoba bola v minulosti dosť zničená návštevníkmi jaskyne. Priestory tejto väčšej jaskyne boli taktiež obývané od nepamäti. Našli sa tu aj kosti jaskynného medveďa, ktorý ju obýval ešte pred príchodom pravekých ľudí. V novodobejšej histórii slúžila aj ako úkryt pri nájazdoch Turkov. Z nedávnej histórie je známe že ako úkryt slúžila aj počas 2. sv. vojny. V jaskyni sa nachádza aj menšia bočná chodba, ktorej sa hovorí Povstalecká sieň, v ktorej sa ukrývali prenasledované osoby, vojenskí zbehovia a aj partizáni.
Viaceré výskumy potvrdili históriu jaskýň.
Prvý výskum jaskýň vykonal v roku 1924 amatérsky archeológ J. Miklóši z Banskej Bystrice. V roku 1951 nasledoval zisťovací archeologický výskum pod vedením Juraja Bártu zo Štátneho archeologického ústavu. Na tento výskum nadviazal neskôr Gejza Balaša zo Stredoslovenského múzea. K novším výskumom patril záchranno – revízny výskum pod vedením archeologičky Mácelovej a Petra Ušiaka. Zatiaľ posledný výskum vykonal archeológ Martin Kvietok, ktorý bol súčasne aj vedúcim výskumu na blízkej archeologickej lokalite Hrádok. Podľa Martina Kvietka sa potvrdili zistenia z predchádzajúcich archeologických výskumov.
K jaskyniam je najlepší prístup zo sídliska Sásová.
Mystické jaskyne na strednom Slovensku sú prístupné z okrajovej časti Banskej Bystrice, zo sídliska Sásová (Pieninská ul.), po modrej značke. Súbežne s modrou značkou ide chodník Banskobystrického Permona. Dĺžka trasy je takmer 3 km s prevýšením 300 m. Časovo je to necelá hodinka výstupu ku Sásovským jaskyniam. Modrá značka neprechádza priamo popri jaskyniach, vedie k nim len menšia odbočka, ktorou prídete ku jaskyniam do 15 minút. Trasa je mierne náročná, je vhodná pre všetky vekové kategórie aj skúsenejšie deti. Pre lepší zážitok z návštevy jaskýň si nezabudnite pribaliť baterku, alebo čelovku. Jaskyne sa oplatí navštíviť aj v zimnom období, kedy pri silnejších mrazoch v nich vzniká zaujímavá ľadová výzdoba.
