Dvanásť tunelov a niekoľko rarít na horskej železnici, na strednom Slovensku.

Pôvodne trať Uhorskej severnej železnice postavená v rokoch 1870-72, neskôr známa aj ako Slovenský Semmering, patrí medzi najzaujímavejšie horské železničné trate na Slovensku.

Na 35 km úseku až 16‰ stúpanie a následne aj klesanie.

Stavba trate bola technicky veľmi náročná. Prechod železnice cez Kremnicu patril na tú dobu medzi odvážne projekty železničného staviteľstva. Železničná trať na 35 km úseku z údolia Hrona pri Jalnej (260,62 m n.m.) musela neustále stúpať na vrcholovú stanicu Piargy (Kremnické Bane) v nadmorskej výške 770,44 m n.m. na dlhých úsekoch až 16‰ a tak isto veľkým klesaním (16‰) sa železničná trať spúšťa do údolia Turca. Projektanti sa usilovali o maximálne zníženie nákladov na stavbu vylúčením viaduktov a mostov, ktoré nahradili množstvom zárezov, tunelov a násypov.

O stavbe a histórii železničnej trate Slovenský Semmering si prečítajte v článku: V minulosti dôležitá slovenská železnica, jej sláva je dnes už minulosťou.

Tunely boli budované anglickou tunelovacou metódou.

Tunely boli razené väčšinou v priaznivých geologických podmienkach. V sopečnom tachyte, ktorý sa nachádzal v rozpukanom a zvetranom stave, iba výnimočne v kompaktných vrstvách. Vylámanie tunelov sa dialo podobným spôsobom ako pri baníctve: kladivom a dlátom. Pri ich razení sa postupovalo anglickou tunelovacou metódou. Súčasne z obidvoch koncov vytýčeného tunela bola postupne vylámaná 2 m vysoká štôlňa postupne k stredu tunela. Nasledovalo vytýčenie osi tunela v prerazenej štôlni. Znova kontrolované a po ustanovení fixných bodov sa začalo s rozširovaním štôlne na celý profil tunela. Po rozširovaní určila komisia tie časti tunelov, ktoré sa mali kvádrami obmurovať. Odvodňovacie práce väčšieho rozsahu boli potrebné len výnimočne – napr. pri tuneli Blaufuss.

Pôvodne bolo vybudovaných 10 tunelov, neskôr pribudli dva a jedna galéria.

Trať sa prediera cez Kremnické vrchy množstvom skalných zárezov a tunelov, pridŕža sa úpätí. Kľukatí sa s najmenšími polomermi oblúkov až 275 m. Náročný horský terén si už pri stavbe trate vyžiadal množstvo technických stavieb. Na trati bolo postavených 10 tunelov s celkovou dĺžkou 2763 m. V roku 1898 boli niektoré tunely obnovované a predlžované. V 30-tych rokoch boli vybudované tunely Hrenca II a Kremnický. Pôvodné skalné zárezy zaklenuli liatym betónom. Tunel Sohler bol predĺžený o galériu. Týmito úpravami dosiahli tunely celkovú dĺžku 3174 m. Tunely na trati v smere od Hronskej Dúbravy: Pitelová (374 m), Veľká Skalka (213 m), Malá Skalka (79 m), Skalica (66 m), Kečka (333 m), Lehôtka (107 m), Hrenca I. (486 m), Hrenca II. (130 m), Sohler (695 m), Kremnický (122 m), Blaufus (532 m), Turček (37 m).

Názvy tunelov zostali pôvodné ako pri výstavbe trate.

Názvy tunelov ako ich poznáme dnes, zostali z čias ako sa nazývali pri stavbe. Pitelová je názov obce pri trati. Tunely Veľká Skalka, Malá Skalka, Skalica a Kečka sú názvy kopcov pri ktorých sú tunely vybudované. Tunel Lehôtka je súčasný názov obce Bartošova Lehôtka, tunel Hrenca I je pri obci Nevoľné. Sohler je spodný tunel na úpätí Krahúľ v smere od Zvolena, Blaufuss je starší nemecký názov hory a obce Krahule. Posledný tunel Turček je názov obce pri ktorej sa nachádza.

Tunel Skalica bol po vojne predĺžený o 20 m.

Tunel Skalica  má v súčasnosti dĺžku 67 m. Pôvodne bol o 20 m kratší, ale zvetrávanie ryolitových tufov na výlomoch vyvolalo v r. 1937 potrebu tunelovú rúru predĺžiť. Pri prechode frontu boli obidva konce tunela vyhodené do vzduchu a súčasné portály boli rekonštruované v rokoch 1946-48 ako betónové.

Tunel Kečka prechádzal dlhé obdobie rôznymi úpravami.

Tunel Kečka (v historických materiáloch Käčka). Razený bol v pevnom ryolitovom kameni, takže po výstavbe v roku 1872 ostalo 136 m tunela bez obmurovky (včítane východového kremnického portálu). Až v rokoch 1954 až 1970 sa tunel kompletne dobetónoval. Pritom sa na východnej strane v rokoch 1956-60 predĺžil o 35 metrov a vznikol tak portál s plášťom. Vchodový portál od Starej Kremničky je pôvodný, kamenný. Zaujímavosťou je, že hoci kremnické tunely nie sú tak zavodnené, ako harmanecké, pred Kečkou bola v skalnom výlome zachytená pramenná jímka (po predĺžení tunela bola upravená v tuneli do šachty).

Priepuste pod traťou mylne považované za tunely.

Železničný priepusť v km 237,4 (pri tuneli Kečka, laikmi považovaný za tunel pod traťou) bol postavený pri výstavbe trate. Vzhľadom na to, že sa tieto priepusty budovali v strmších horných častiach dolín, ktoré trať prekonávala vysokými násypmi, museli mať kvalitnú stavbu. Priepust je dlhý 69,60 m, vysoký 2,40 m, široký 2,00 m, presypávka pod koľajou je vysoká 10,30 m. Aj dnes, po 150 rokoch bez údržby, je vo veľmi dobrom stave. Vzhľadom na jeho rozmery sa dá predpokladať, že slúžil nielen pre odvodnenie občasného vodného toku, ale aj pre povozy. Neďaleké priecestie sa vybudovalo až potom, keď šírka priepustu prestala vyhovovať preprave. Dnes je už toto priecestie zrušené.

Boli to rarity, už aj v rámci bývalého Československa.

Železničná trať má aj niekoľko zaujímavých rarít, či už to bolo v rámci Československa (ČSD) alebo Slovenska (ŽSR). Na trati sa nachádza najhlbší zárez na Slovensku medzi zast. Stará Kremnička a žst. Bartošová Lehôtka. Nachádza sa tu aj jediná galéria (galériový tunel, ako ochrana pred zosunom kamenia a snehu), pred tunelom Sohler v smere od Kremnických Baní. Galéria má 12 otvorov a dĺžku 48,6 m. Ďalšou raritou je tunel Turček, najkratší jednokoľajný tunel (37,7 m.). Je postavený v klesaní 16 ‰, v ostrom ľavotočivom oblúku.

Jazda vlakom po tejto trati je jedinečný zážitok.

Jazda vlakom po tejto trati ponúka aj niekoľko zaujímavých pohľadov na okolie trate. Zväčša sú to výhľady na údolia, nad ktorými železnica prechádza. Medzi najkrajšie výhľady z vlaku patria niekoľkokrát sa opakujúce pohľady na Kremnicu, rozprestierajúcu sa v údolí pod železničnou traťou. Zaujímavý je aj úsek medzi Trnavou Horou a Starou Kremničkou, s pohľadom na údolie Hrona a Štiavnické vrchy. Je škoda, že na niektorých úsekoch výhľadu bránia vysoké stromy pri trati. V minulosti pod železničnou traťou na mnohých miestach zväčša nerástli stromy, boli tam len lúky a pasienky. Železničná trať je dnes vyhľadávaná medzi fanúšikmi histórie. Často je na trati vidieť jazdu historického vlaku, či už parného alebo motorového.

Mohlo by vás zaujímať: Pohronská železnica otvorila novú obchodnú cestu.