Druhý najvyšší vrch v Súľovských vrchoch ponúka krásny výhľad na šíre okolie.

Žibrid, druhý najvyšší vrch v Súľovských vrchoch, je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Roháč južným smerom na Vysoký vrch. Na jeho vrchole sú mohutné skalné bralá, z ktorých je krásny výhľad.

Na vyhliadkovom brale je stožiar so slovenskou vlajkou a vrcholovou knihou.

Žibrid (867 m) aj keď je druhý najvyšší vrch Súľovských vrchov, tak je to menej nevýrazný vrch. Jeho vrchol je zalesnený s mohutnými skalnými bralami. Na vyhliadkovom brale je stožiar so slovenskou vlajkou a vrcholovou knihou. Pod stožiarom je umiestnená rozhľadová družica, podľa ktorej sa môžete lepšie orientovať v tom čo vidíte z vyhliadky. Dobrý výhľad je najmä západným smerom do Súľovskej kotliny a na Havraniu skalu (835 m). Severným smerom je sedlom Patúch oddelený masív Patúchy (814 m). Východným smerom leží Kamenný diel (653 m), južným Dubová (728 m) a Dubica (811 m). Z pohorí je vidieť Lúčanskú Fatru a Strážovské vrchy. Pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť časť Kysuckej vrchoviny, Krivánskej Fatry a Javorníkov. Žibrid leží na medzinárodnej diaľkovej turistickej trase E3. Výstup na Žibrid je pomerne nenáročný, prekonávajúci však väčšie prevýšenie.

Výstup na vrch Žibrid je vhodné spojiť s návštevou Zbyňovského budzogáňu.

Prístup na Žibrid je z viacerých smerov, od juhu z Rajca cez vrch Dubová, zo severu z Roháčskeho sedla cez vrch Kečka. Zo severozápadu je prístup z obce Súľov-Hradná, z východného smeru je to Zbyňov. Výstup na Žibrid je výhodné spojiť s návštevou jedinečného skalného útvaru – Zbyňovský budzogáň, ktorý je zaradený medzi 7 najkrajších prírodných krás na Slovensku. Skalný útvar má tvar zdvihnutej päste, je 14 m vysoký, tvoria ho paleogénne zlepence a brekcie. Skalu, budovanú nerovnorodými horninami, obnaženú na strmom okrajovom horskom svahu modeluje zvetrávanie, oplachovanie a selektívna erózia (veterná, vodná). Menej súdržný materiál zo stmelených veľkých okruhliakov spodnej časti útvaru zvetráva rýchlejšie ako nadložná pevnejšia skala, na úzkej nožičke leží obrovský kompaktný guľovitý balvan. Vrchná časť je porastená vegetáciou (machy, lišajníky, trávy a niekoľko zakrpatených stromov). Chemickými procesmi pôsobením vody na povrchu hornej masívnejšej časti skalného útvaru vznikli početné drobné priehlbinky – voštiny… Zdroj: Náučný chodník Stratený budzogáň