Drevený kostol svätej Anny v Tatranskej Javorine patrí medzi slovenské unikáty.

Drevený kostol svätej Anny v Tatranskej Javorine vybudoval v roku 1903 knieža Kristián Kraft Hohenlohe, v nádhernom prostredí Belianskych Tatier. Predlohou kostola mal byť kostol v Dolnom Smokovci. Prepracovaný projekt vo švédskom štýle sa kniežaťu pozdával.

Kostol postavený na okraji obce obklopuje menší cintorín.

Knieža Christian Kraft Hohenlohe bol nemecký šľachtic, priemyselník, vášnivý poľovník a zároveň ochranca prírody. Vlastnil rozsiahle pozemky v Dolnom a Hornom Sliezsku, Maďarsku a vo Vysokých Tatrách. S ročným príjmom sedem miliónov mariek a imaním 151 miliónov mariek bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. V roku 1903 dal v Tatranskej Javorine postaviť netypický dizajnový kostolík. Kostolík stojí na okraji obce, obklopuje ho menší cintorín a v diaľke sa týčia majestátne Belianske Tatry. Kostol bol celý postavený z dreva v neogotickom štýle. V interiéri sa nachádza na čestnom mieste erb rodu Hohenlohe. Drevený kostol je katolícky napriek tomu, že knieža bol protestant. Patrónkou kostola sa stala sv. Anna – matka Panny Márie.

Projekt kostola bol navrhnutý vo švédskom štýle.

Hohenloheho zaujal kostol v Dolnom Smokovci a tak v roku 1900 zadal objednávku staviteľovi Jánovi Blisznerovi, aby mu v podobnom duchu navrhol a postavil nový kostol v Tatranskej Javorine. Vzhľadom na to, že sa projekt kostola veľmi podobal predlohe, Hohenlohe si ho prial pozmeniť a dodať nový charakter a výzdobu. Knieža prišiel s myšlienkou, aby bol kostol zasadený do nórskeho alebo švédskeho štýlu, čím by lepšie zapadol do horskej tatranskej krajiny. Túto požiadavku tlmočil začiatkom roka 1901 osobný sekretár kniežaťa Drobig stavebnej firme Hugo Baum vo Vroclave, ktorú oslovili so žiadosťou o prepracovanie projektu. Baum posunul zákazku miestnemu architektovi Karlovi Klimmovi, ktorý ho upravil v požadovanom švédskom štýle.

Kostol bol slávnostne posvätený 24. augusta 1903.

Kniežaťu sa nový projekt pozdával, a tak znovu oslovili staviteľa Bliesznera na jeho realizáciu. Hohenlohe veľmi starostlivo a do detailov riešil interiérové zariadenie kostola. Oltár vyhotovil Peter Meyer z Popradu-Veľkej. Hodiny na veži dodal Pavol Schwing z Kežmarku. Zvony boli odliate u Fridricha Höniga v Arade. Vitráže vyhotovil Karl Rockbeck z Viedne. Rodový erb vyrezala firma z Berlína. Bohoslužobné predmety dodala viedenská firma Zambach & Müller, Atelier für Kirchen Paramente. Drevený kostol svätej Anny slávnostne posvätili 24. augusta 1903.

V rokoch 2021-23 boli v kostole vykonané reštaurátorské práce.

Kostolík obklopuje cintorín, dominuje mu veľká hrobka, tá patrí správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi, ktorý zomrel v roku 1911. Hrobku mu dal na znak vďaky a úcty postaviť knieža Hohenlohe. Kégela si vážil natoľko, že mu ako prvému povolil uloviť zver po desiatich rokoch chovu bez jedinej poľovačky. Vľavo pred hrobkou správcu našiel miesto odpočinku samotný Hohenlohe a jeho manželka, Otýlia vojvodkyňa Lubraniec-Dambská. Kostol sv. Anny spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kegelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V rokoch 2021-23 boli v kostole vykonané reštaurátorské práce, realizovali ich študenti zo školy umeleckého priemyslu. Študenti zreštaurovali jednotlivé časti mobiliára. Pozlátili oltár, krstiteľnicu, kazateľnicu, spovednicu, patronátnu lavicu, paškálové svietniky, ambonu a obetný stôl. V čase stavby kostola žiaden majster nevedel zlátiť, a tak interiér kostola ostal bez zlátenia. Predstavu kniežaťa sa tak podarilo splniť študentom až po takmer 120 rokoch.