Doba ľadová 21. storočia. Vedci prišli s hrozivou predpoveďou pre Európu

Vedci z Utrechtskej univerzity publikovali štúdiu, ktorá poukázala na budúcnosť Európy. Ako informuje portál iMeteo, táto predpoveď je hrozivá, pretože hrozí bezprostredná doba ľadová. Štúdia upozorňuje na oslabovanie Atlantickej meridionálnej cirkulácie, ktorá je životne dôležitým oceánskym systémom regulujúcim európsku klímu.

V súčasnosti vedecká komunita intenzívne skúma znepokojujúci vývoj, ktorý by mohol mať katastrofálne následky pre Európu. Podľa nedávneho výskumu vedcov z Univerzity v Utrechte hrozí Európe nová ľadová doba, ktorá by mohla viesť k dramatickým zmenám na kontinente. Scenár tohto vývoja, pripomínajúci dej z filmu The Day After Tomorrow, naznačuje, že kľúčový oceánsky systém, Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC), zodpovedný za reguláciu klímy v Európe, je na pokraji kolapsu.

AMOC tvorí rozsiahlu sieť oceánskych prúdov, ktoré dlhodobo formujú klimatické podmienky v Európe. Tento systém umožňuje transport tepla z tropických oblastí na sever, čím zabezpečuje miernu zimu a temperované leto na európskom kontinente.

Atlantik v ohrození

Jeho možný kolaps by mohol spustiť sled udalostí vedúcich k výraznému poklesu teplôt, čím by sa Európa dostala do chladných a nehostinných podmienok.

AMOC predstavuje obrovský tzv. oceánsky dopravník tepla, ktorý presúva tepelnú energiu z trópov do chladných severných oblastí. Posledný výskum ukázal, že prúdy sú ohrozené rýchlym topením ľadovcov.

Topenie ľadovcov totiž do slaného oceánu uvoľňuje sladkú vodu z ľadu, čo mení slanosť a hustotu vody a narušuje jemnú rovnováhu celého systému. Ak sa tento trend nezastaví, môže to viesť k úplnému zlyhaniu AMOC.

Čas sa kráti

Modelové stimulácie ukazujú možnosť náhleho poklesu teplôt, ktorý by postihol Európu rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Odhaduje sa, že teploty by mohli za desaťročie klesnúť o približne 7°C, čo by vyvolalo dramatické klimatické zmeny, vrátane rozširovania arktického ľadu smerom na juh, zvýšenia teplôt na južnej pologuli, zmien v globálnych zrážkových vzoroch a devastácie Amazonského pralesa.

Štúdia neuvádza presný čas katastrofy, ale pôvodne sa predpokladalo, že by k nej mohlo dôjsť až o niekoľko storočí. Podľa najnovších výskumov však môže tento scenár nastať už o niekoľko desaťročí. Existuje aj malá pravdepodobnosť, že by sa tak mohlo stať už do roku 2050, pričom by priemerná teplota mohla klesnúť o 3 °C.

Zmeny, ktoré sú uvedené vyššie, by mohli výrazne negatívne ovplyvniť nielen klímu, ale aj európsku ekonomiku, poľnohospodárstvo a spoločnosť ako celok. Ak by nastala situácia, že silné mrazy a búrky by boli častejšie, výsledkom by boli výrazné straty v poľnohospodárskej produkcii, kým hospodárske a sociálne následky by mohli viesť k nestabilite a krízam.