Dátum 11. február sa zapísal do histórie počasia na Slovensku.

Dňa 11. februára 1929 bola nameraná najnižšia teplota na Slovensku a to extrémnych -41°C. V roku 2009 bol na mieste merania odhalený pamätník namerania tohto rekordu.

Začiatok roka 1929 bol poznačený krutou zimou.

V lokalite Vígľaš – Pstruša, na miestnom majeri, bola už od roku 1883 zriadená hydrologická stanica, vtedy sa tu merali len atmosférické zrážky, neskôr pribudlo aj meranie teploty a vlhkosti vzduchu. Tak tomu bolo aj v prípade najnižšie nameranej teploty na Slovensku, v zimnom období 1928/29. Počiatočný priebeh zimy bol skôr mierny, mesiac december 1928 bol teplotne slabo podpriemerný. Zmena prišla v januári 1929, kedy teploty začali postupne klesať až na -29°C. Najnižšie namerané teploty pokračovali aj začiatkom februára, pričom sa pohybovali z rozmedzí od -24°C do -33°C s výnimkou dvoch meraní, kedy bolo len -13°C a -18°C. Vyvrcholenie nízkych teplôt prišlo nad ránom 11.2.1929, kedy minimálny teplomer nameral teplotu -41°C. Pri zápise aktuálnych teplôt o 7:00 hod. bola teplota už len -38°C. Teploty zaznamenával miestny učiteľ Ján Posch, ktorý pracoval aj pre vtedajší poľnohospodársky ústav. Odpočty na stanici, v miestnej časti Pstruša robil od 1.10.1923 do 31.12.1931.

Dodnes zostal február 1929 najchladnejší mesiac na Slovensku.

Nízke teploty boli vtedy nielen vo Vígľaši, ale aj na území celého Československa. V Devínskej Novej Vsi pri Bratislave bolo -36°C, v Liptovskom Hrádku zaznamenali -38°C, Tatranská Lomnica mala -37°C. V tom čase sa teploty na Slovensku merali na 23 miestach, kde všetky namerané teploty boli pod -30°C.  V tento istý deň namerali ešte nižšiu teplotu ako vo Vígľaši, v českých Litvínovicích u Českých Budejovic a to -42,2°C. Mrazy aj po tomto rekorde naďalej pretrvávali, aj keď nie také extrémne silné. V histórii meraní od roku 1872 zostal dodnes február 1929 najchladnejší mesiac na Slovensku.

Trpeli ľudia, domácnosti aj príroda.

O tom, ako tento krutý mráz zasiahol život ľudí sa veľa spomienok nezachovalo. Pamätníci hovorili, že trpeli domácnosti aj príroda. Domáce zvieratá museli obyvatelia držať v maštaliach a obkladať slamou, aby nezamrzli. Kone nemohli ísť von, pretože by im nozdry pomrzli. Vtáci hynuli, divé zvieratá prichádzali ku ľudským obydliam, strácali plachosť. Na stromoch praskala kôra a niektoré dokonca praskli po dĺžke. Zamrzli aj všetky včely. Hovorilo sa, že voda ktorú ľudia vyliali pred dom, vraj zamrzla skôr, ako dopadla na zem. Voda v potokoch údajne úplne zamrzla.

Pomník akoby sa stratil v moderne rekonštruovanom Rezorte.

V roku 2009 bol na mieste merania odhalený pamätník namerania tohto rekordu. Bol to väčší kameň osadený na kamennom základe. Na rovnom reze kameňa je vytesaný dátum a teplota. V tom čase bolo okolie značne spustnuté, stavby ktoré tam chátrali sa začali postupne rekonštruovať. Dnes je na mieste bývalého majera Rezort Masarykov dvor. Pomník tak dostal aj pekné okolie avšak samotný pomník sa tam akosi stratil, skôr to vyzerá na okrasný kameň voľne uložený na trávniku ako pamätník, ktorý pripomína najnižšie nameranú teplotu na Slovensku. Či si návštevníci všimnú, že je to nejaký pamätník je otázne.