Cerová vrchovina ukrýva pozoruhodné skalné mesto.

Prírodná pamiatka Belinské skaly je súčasťou CHKO Cerová vrchovina. Je to ukážka skalného mesta v počiatočnom štádiu vývoja, vytvoreného na okraji lávového prúdu zvetrávaním bazaltu.

Belinské skaly sú prírodná pamiatka.

Prírodnú pamiatku Belinské skaly tvoria pôsobivé skalné steny, skalné výbežky, kamenné vežičky, okná, niekoľko malých jaskyň a iné nevšedné útvary. Belinské skaly sú prírodná pamiatka 5. stupňom ochrany, kde je pohyb povolený len po vyznačených chodníkoch. Samotné skalné útvary nie sú prístupné verejnosti. Lokalita bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1993 za účelom ochrany prírodovedecky a krajinársky hodnotných bazaltových veží so strieškovitými výčnelkami s doskovitou odlučnosťou, ktoré vytvárajú tzv. skalné mesto v počiatočnom štádiu vzniku. Lokalita je vzácnym biotopom plazov, teplomilného hmyzu a vzácnych rastlín.

Prístup je po žltej značke z obce Belina.

Najlepší prístup ku skalám je po žltej značke z obce Belina, z opačnej stany je to zo sedla pod Monicou. Ku Belinským skalám z obce Belina sa dostanete približne za 1:00 hod.. Najbližšia vlaková stanica je Fiľakovo, odtiaľ je to ku skalnému mestu niečo vyše 2 hodín. Do sedla Monica sa môžete dostať z obcí Šurice, Hajnačka a Šiatorská Bukovina.

Charakteristika Cerovej vrchoviny.

Cerová vrchovina vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi až dvoma miliónmi rokov. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Veľký Bučeň (514 m). Geologicky je tvorená vrstvami treťohorných pieskov, pieskovcov, štrkov, ílov a sopečných čadičov a sopečných andezitov. Geológia sa výrazne prejavuje v reliéfe krajiny. Chrbty so zvyškami čadičových tabúľ (Pohanský hrad, Veľký Bučeň) sú zvyškami lávových prúdov. Záujem je o rôzne tvarované bralá. Bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek, v ktorých boli rôzne produkty čadičového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška alebo Steblová skala), alebo ide o andezitové útvary, ktoré stuhli ešte pod zemským povrchom (kopce Šiator alebo Karanč). Oba typy útvarov vznikli pôvodne v hĺbke pod povrchom, ale boli odkryté vďaka pôsobeniu eróznych procesov. V dnešnej dobe tak čnejú vysoko nad okolím.

Zdroj: Wikipédia