Bratislavský mrakodrap sa stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Dom na Námestí SNP pri Starej tržnici bol vybudovaný v rokoch 1934 – 1935. Autormi projektu boli architekti Christiana Ludwiga, Emericha Spitzera a Augustína Danielisa, Pittel & Brausewetter. Bola to vtedy najvyššia stavba v bývalom Československu. Dnes Manderlák je národná kultúrna pamiatka.
Ikona architektúry 30 rokov.
Ide o výnimočné moderné dielo, ktoré zmenilo celú siluetu mesta a zapísalo sa medzi výrazné stavby modernej architektúry nielen Bratislavy, ale aj Československa. Je to už 88 rokov, čo tvorí neoddeliteľnú súčasť námestia SNP v Bratislave, v minulosti známe ako Námestie republiky. Dom má jedenásť poschodí, má svoju históriu, tradíciu, svojich obyvateľov, obdivovateľov a najmä atmosféru, pre staromešťanov aj nostalgiu. Obchodný a obytný dom sa oficiálne volá Manderla, ľudovo známy skôr ako Manderlák. S návrhom na stavbu výškovej budovy v centre Bratislavy prišiel bratislavský podnikateľ, nemeckého pôvodu, Rudolf Manderla (1884 – 1968). V tom čase bol vychýreným bratislavským mäsiarom. Niektoré pramene hovoria, že stavbou výškovej budovy sa inšpiroval pri návšteve Chicaga, kde boli už začiatkom 30-tych rokov minulého storočia mrakodrapy. V tom čase už bolo v Chicagu pomerne veľa mrakodrapov. Sú aj dohady, že už predtým mal svoju predstavu o stavbe výškovej budovy v Bratislave.
Mesto aj verejnosť boli proti stavbe mrakodrapu.
Návrh stavby 11 poschodového domu vyvolal odpor bratislavskej verejnosti aj predstaviteľov mesta. Bolo to niečo nové, čo v nich vyvolávalo nedôveru. Centrum mesta bolo v tom čase zastavané nízkou zástavbou a projekt tejto výškovej budovy sa im javil ako opacha. V takejto situácii kedy bol dosť veľký odpor proti stavbe nebolo jednoduché dosiahnuť stavebné povolenie. Nakoniec sa to však Manderlovi podarilo dosiahnuť. Dalo by sa to nazvať obchodom, niečo za niečo. V tom čase malo mesto okolo 130 000 obyvateľov, a bola potreba rozvoja dopravy v centre mesta. Pozemky, cez ktoré mala viesť verejná doprava v okolí predpokladanej stavby mrakodrapu mal vo vlastníctve Manderla. Mesto v tom čase nebolo práve v najlepšej finančnej situácii, preto Manderla navrhol, že im pozemky daruje výmenou za schválenie jeho stavby mrakodrapu. Niektoré pramene alebo zlé jazyky spomínajú aj úplatky, aby povolenie stavby bolo isté. Že by už aj vtedy sa diali také veci?
Rozsiahla stavba bola postavená v pomerne krátkom čase.
Prvý bratislavský, ale aj československý mrakodrap bola na tie pomery rozsiahla stavba. So stavbou sa začalo v lete 1934 a ukončená bola za deväť mesiacov v roku 1935. Pri výkopových prácach sa občas našli aj ľudské kosti, čo bol pozostatok cintorína, ktorý tu bol do roku 1774. Budova má rozsiahle podzemné priestory, ktoré kedysi slúžili ako sklady pre mäsiarstvo nachádzajúce sa na jej prízemí. Predajňa mäsa bola pred druhou svetovou vojnou najväčšou a najmodernejšou nie len v Československu, ale aj za hranicami. V pivnici bola napríklad aj vináreň Malí Františkáni. Na 1. poschodí bola dlhé roky známa kaviareň Grand, ktorú s obľubou navštevovala v minulosti bratislavská smotánka. V dome je celkovo 64 dvojizbových a trojizbových bytov. Stavba domu bola finančne náročná, v priebehu výstavby museli prizvať Manderlovci ešte jedného investora. Spoločníkom sa stal ich rodinný advokát Artúr Wollner. Ten sa napokon stal majiteľom polovice Manderláku.
Manderlák stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Polyfunkčný dom v centre Bratislavy, pomenovaný podľa jeho staviteľa – Manderla, ľudovo prezývaný Manderlák, vyhlásili začiatkom septembra za národnú kultúrnu pamiatku. Informoval o tom Pamiatkový úrad SR s tým, že ide o ikonickú stavbu moderny na území Bratislavy, ktorá bola zároveň prvou výškovou stavbou na Slovensku.
