Sitno
|

Bájny vrch Sitno mohol byť v dávnej minulosti slovenským Olympom.

Bájny vrch Sitno patrí k najzáhadnejším miestam Slovenska, s ktorým sa oddávna spojovali početné legendy, povesti či ľudové pesničky. Azda najznámejšia povesť hovorí o zakliatych sitnianskych rytieroch. Sitno malo byť aj priamo bránou do pekla.

Bájne Sitno
Bájne Sitno. Fotoarchív: František Kovár

Magickú silu Sitna uznávajú mnohí.

O Sitne písal Ján Kollár, Andrej Kmeť mu venoval až dve knihy. Historik Pavel Dvořák zahrnul tajomstvo Tatárskej lúky na severnej strane Sitna do svojho televízneho cyklu Stopy dávnej minulosti. Aj on pripúšťa, že bájny vrch Sitno si stále zachováva čosi mýtického, možno aj preto, že ho vytvorila obrovská sopka, ktorej pary a roztoky vykryštalizovali v rudné žily. Pripomína, že jeho opevnený vrcholec bol podľa všetkého prázdny. Sitno mohlo byť teda akýmsi slovenským Olympom slúžiacim len bohom. Sitno je aj najsevernejším oporným bodom Valu obrov…

Viditeľné stopy valu obrov
Viditeľné stopy valu obrov. Fotoarchív: František Kovár

Val obrov siahal od vrchu Sitno až k rieke Ipeľ a jej ústia do Dunaja.

Val obrov (lat. Fossa giganteum – Val obrov, nem. Teufelsmauer –  Čertov múr) je dlhý zemný val, ktorý sa tiahne Slovenskom v severno-južnom smere. O veku, polohe a význame valu je veľmi málo historických prameňov. Val podľa doterajších poznatkov siahal od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ a jej ústia do Dunaja. Dodnes viditeľne stopy valu sa tiahnu od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov…

Rozhľadňa na Sitne.
Rozhľadňa na Sitne. Zdroj: OZ KAMENICA

Turistika bola spočiatku zábavka pre bohatých.

V Uhorsku počas Bachovho absolutizmu (1849 – 1860) bola okrem iného zakázaná aj činnosť spolkov, preto rôzne združenia pôsobili len neformálne. Po skončení Bachovho absolutizmu, od roku 1860, vznikajú v Uhorsku (aj na území Slovenska), rôzne spolky a združenia. Už v roku 1860 vzniká v Banskej Štiavnici Sitniansky klub, tento je aj najstaršie doloženým spolkom na území Slovenska. V roku 1874 vyznačkoval Sitniansky klub prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska, ktorý viedol z Banskej Štiavnice k opustenej štôlni Gedeon pri Hodruši. Chodník bol vyznačený bielymi značkami na trase Starý zámok – Červená studňa – štôlňa Gedeon. Po roku 1882 sa ďalšou osobnosťou klubu stáva Dr. Edmund Téry, banský lekár zo Štefultova a osobný lekár grófa Filipa Coburga. Členovia Sitnianskeho klubu postavili pri štôlni Gedeon prvú turistickú útulňu na Slovensku. Postupne pribúdali aj ďalšie turistické chodníky…

Prvá útulňa pri zaniknutej štôlni Gedeon.
Prvá útulňa pri zaniknutej štôlni Gedeon. Zdroj: OZ Kerling

Značkovanie turistických trás je zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Na Sitne osadili pomník vzdávajúci hold práci mnohých generácií dobrovoľných značkárov turistických chodníkov. Udialo sa tak pri príležitosti 150. výročia vzniku prvej turistickej organizácie na území dnešnej SR a 150. výročia prvého vyznačkovaného turistického chodníka. Značkovanie turistických trás je zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pomník, ktorý odhalil Klub slovenských turistov (KST) na Sitne 25. októbra 2023, má tvar jednoduchého, masívneho menhiru z prírodného kameňa. Jeho autorom je akademický sochár Peter Meszároš. Pripomínať má dlhoročné úsilie a myšlienky, ktoré sú zapísané v generáciach turistov na Slovensku. Vďaka mnohým generáciám značkárov máme dnes v SR sieť vyznačkovaných turistických chodníkov s celkovou dĺžkou približne 15 000 km…

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *