80. výročie SNP. Do bojov v SNP zasiahli tri improvizované pancierové vlaky.
80. výročie SNP. Po vypuknutí SNP pociťovala povstalecká armáda nedostatok ťažkých zbraní, preto sa prikročilo k stavbe improvizovaných pancierových vlakov. Rozkaz na stavbu pancierových vlakov bol vydaný 4. septembra 1944. Stavba prebiehala v dielňach Slovenských železníc vo Zvolene. Pancierové vlaky boli významnou bojovou podporou povstaleckej armády.
IPV I – Generála M. R. Štefánika.
Výzbroj tankových vagónov bola privezená z Martina, boli to zväčša nepojazdné tanky vz. 34 a vz. 35. Prvý pancierový vlak bol postavený za 14 dní. Pomenovanie vlakov bolo určené rozkazom č. 38, Veliteľstva 1. československej armády. Prvý pancierový vlak dostal oficiálne meno IPV I – Generála M. R. Štefánika, v praxi sa používala skrátená verzia IPV I – Štefánik. Veliteľom vlaku bol kpt. F. Adam, zástupcom veliteľa npor. A. Tököly, posádku tvorilo okolo 70 mužov. Skúšobnú jazdu a ostré streľby absolvoval na trati Zvolen – Krupina a 27. 9. 1944 ho nasadili na železničnú trať Hronská Dúbrava – Kremnica. Prvýkrát do ostrých bojov zasiahol Štefánik pri Starej Kremničke 5. 10. 1944. Cieľom bojov pri Starej Kremničke bolo zastaviť postup nemeckých jednotiek SS Schill a SS Tatra v smere od Žiaru nad Hronom a Kremnice na Zvolen…
IPV II – J. M. Hurbana.
Druhý pancierový vlak sa v skrátenej podobe volal IPV II – Hurban. Do väčších ostrých bojov bol nasadený podobne ako Štefánik začiatkom októbra 1944. Bolo to 4. 10. 1944 v oblasti Čremošné, kde sa Nemci snažili prebiť z Turca smerom na Banskú Bystricu. Tak ako pri Starej Kremničke, tak aj pri Čremošnom bolo nasadenie pancierového vlaku bolo pre nemecké jednotky šokom. Tento moment prekvapenia povstalecká armáda využila na zastavenie útoku nepriateľa a spôsobila mu aj značné straty. Táto nečakaná prevaha povstaleckej armády sa ale pancierovému vlaku stala takmer osudnou. Vtedy však veliteľ Hurbana urobil chybu…
IPV III – T. G. Masaryka.
Posledným pancierovým vlakom postaveným vo zvolenských železničných dielňach bol IPV III – Masaryk. Na základe skúseností z predchádzajúcich stavieb dvoch pancierových vlakov bol postavený najrýchlejšie, za 10 dní. Zlepšilo sa pancierovanie, boli použité hrubšie plechy, ktoré vyrobili v železiarňach v Podbrezovej. Zlepšila sa aj výzbroj vlaku, celkovo mal 4 tankové vozy s delami kalibru 37 mm a 11 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Posádku pancierového vlaku tvorilo 71 mužov. Podobne ako vlaky Štefánik a Hurban mal aj Masaryk doprovodnú ubytovaciu súpravu, ktorá slúžila na odpočinok vojakov, ošetrenie ranených, stravovanie a muničný vagón s muníciou pre pancierový vlak. Po skúšobnej jazde a ostrých streľbách, ktoré vlak absolvoval v priestore Pliešovce – Sása, bol následne 20. 10. 1944 prevelený do priestoru 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, na úseku Brezno – Červená Skala…
Na Slovensko sa vrátili tri pancierové vozne.
Po skončení bojov SNP sa pancierové vlaky stali korisťou nemeckej armády. Väčšina vagónov po ich opustení zostala pojazdná, tak ich ukoristili Nemci. Po vojne v Miloviciach mali skončiť aj niektoré vagóny zo všetkých troch slovenských pancierových vlakov. Po zrušení práporu obrnených vlakov v roku 1954 sa na Slovensko vrátili 3 pancierové vozne, ktorých pôvod bol z pancierových vlakov bojujúcich v SNP. Boli to dva tankové vozne a jeden guľometný. V roku 1959 prešiel tankový a guľometný vozeň rekonštrukciou, po ktorej bol tankový vozeň umiestnený pred Technickou univerzitou vo Zvolene a guľometný vozeň skončil v Múzeu SNP. V roku 1974 vznikol slovenský film – Deň, ktorý neumrie. Pre film bola vytvorená replika IPV II – Hurban. Dej filmu sa odohrával na autentických miestach, kde počas SNP bojoval originálny pancierový vlak Hurban. Filmári po skončení natáčania repliku pancierového vlaku darovali mestu Zvolen…
Pancierový vlak Štefánik má pamätnú tabuľu v Starej Kremničke.
Oslavy 65. výročia SNP vyvrcholili v Starej Kremničke, kde sa uskutočnila dobová bojová ukážka bojov SNP, s použitím pancierového vlaku Štefánik. Okrem pancierového vlaku a jeho osádky sa v ukážke predstavili rôzne kluby vojenskej histórie pod vedením KVH Carpathia. Bojová ukážka simulovala bojovú situáciu tak, ako sa stala v začiatkom októbra 1944. Počas príprav bojovej ukážky iniciovali účinkujúce kluby vojenskej histórie inštaláciu pamätnej tabule v Starej Kremničke, na počesť IPV I – Štefánik. Tabuľa bola slávnostne odhalená pri tuneli Kečka po skončení bojovej ukážky. V roku 2010 sa tabuľa stala súčasťou náučného chodníka Kamenica, ktorý som vybudoval v Starej Kremničke. Odvtedy tabuľa akosi upadla do zabudnutia, takmer nikde sa už nespomína. Podobne opäť aj na pancierové vlaky sa málo spomína pri oslavách SNP po tom, čo rekonštruovaný pancierový vlak skončil svoju bojovú púť v roku 2014…
Pancierový vlak Štefánik sa v roku 2016 opäť objavil v Starej Kremničke.
Pri príležitosti bojov SNP v Starej Kremničke (4.-5.10. 1944) som 4.10. 2016 otvoril stálu výstavu – Stará Kremnička v čase, inštalovanú v kultúrnom dome. Výstava sa venovala histórii obce, medzi exponátmi sa objavil aj model (H0) pancierového vlaku IPV I – Štefánik, ktorý mi na výstavu zapožičal priaznivec vojenskej histórie Michal Bakos, s ktorým príležitostne spolupracujem. V jeho zbierke sa okrem iného nachádza aj množstvo odznakov a medailí venovaných SNP, medzi ktorými sú aj odznaky venované pancierovým vlakom. Otvorenia výstavy sa zúčastnili aj niektorí členovia KVH pod vedením KVH Carpathia, ktorí na výstave prezentovali vojenskú výstroj a výzbroj. Niektorí z nich boli aj pri prezentácii pancierového vlaku v Starej Kremničke, v roku 2009 a pri druhej rekonštrukcii dobových bojov SNP v roku 2012 (už bez IPV I – Štefánik)…
